Kráčal som do kopca
a Charlie sa mi motal pod nohami.
Na lúčke vrchu sme sa natiahli,
zjedli kus domáceho chleba s klobásou,
zapili to vodou z prameňa,
zaspali.
Prietrž mračien myšlienok
padajúcich zdola nahor
ustala.
Naplnilo nás šťastie
a tak sme tú radosť
posielali do celého sveta.
Ja ľuďom, Charlie zvieratám.
Aby každý našiel svoj kopec,
skalu, strom, dom, posteľ,
bytosť, šťastie, objatie...
"Raz budú ľudia medzi sebou žiť
v úcte a láske,"
prikyvoval Charlie.
"A ako sa vlastne voláš?
Keď si sa ku mne
v polovičke kopca pridal,
pripadal si mi ako tulák,
preto som ťa nazval Charlie.
A je to vlastne jedno...
Poď ku mne,
chcem ťa podrbať za uchom
a vyhladkať.
Mám ťa rád,
Charlie,
vieš to?"
Buďte šťastní, Pavel "Hirax" Baričák
PS: Najbližšie čítačky Hiraxa: v utorok 26.5 Nitra, od 18 hod, priestory v Starom divadle Karola Spišáka, kaviareň Tatra (bude aj projektor, poviem teda čo-to aj o mojich potulkách Panamou, Indiou a "čerstvým" Thajskom). Bratislava je posunutá na jún. Dátum a priestor zverejním pod mojimi novými blogmi.
