Raz trielil čmeľo lúčinou
po farebnou túžil
ja patlal som sa planinou
od stromu k stromu som blúdil.
Dvaja zmätení vládli slatinou
čmeľo tykadlom do skaly bušil
ja uzimený zakryť dušu perinou
nechtami hlinu som rušil.
Na každého si raz všetko počká
už netúžim dotýkať sa neba
hľa, tam čmeľo s kvetomsa stíska
a ja už nehľadám, bo mám teba...
Hirax