X+
Mislane mi zapĺňala celé moje vnútro pokojom a teplom. Vybral som mobil a napísal jej správu: „Dnes ma pustili. Nevybehneme večer niekam na vínko? X.“ Bola po „ťažkej“ nočnej, ale dúfal som, že si večer nájde čas. Kým som prišiel na zastávku autobusu, prišla od nej odpoveď: „Prepáč, ale dnes mám už iný plán. M.“
V tom okamihu tajomná ruka kladivom rozbila slnečný kotúč na oblohe. Tá istá ruka zrazu chýbajúci zdroj tepla a pozitívnej energie šikovne nahradila oškúlenou stolnou lampou, nech ľudia moc nefrflú. Tá správa ma zronila. Emo postavičky boli v porovnaní so mnou trápni imidžáci. Mohol som im za drahé love dávať lekcie, čo je to pravé temno na duši. Mnohí z nich pochádzali z bohatých rodín, mohli by si tie moje školenia o tom, ako si umelo privodiť stav skľučujúcej depresie, ľavou zadnou dovoliť.
Došuchtal som sa na zástavku a sadol si na briežok vedľa nej. Prišiel mi autobus, ale nenastúpil som. O desať minút prišiel druhý, ale so mnou to nepohlo. Nechcelo sa mi nikam. Chcel som pri tej zástavke vykopať jamu.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
