X+
Občas ma prišli navštíviť najbližší priatelia, ale ani tí ma nevedeli vytiahnuť z dna mojej depresie. Neholil som sa a narástla mi ukážkovitá brada ruských mužíkov. Už z dvesto metrov bolo vidieť, že nie je pestovaná. Keď som šiel náhodou von a zbadali ma deti, schovávali sa za maminy. Schudol som pätnásť kíl a keby postavili vedľa mňa dvojročného stroskotanca, bol by v porovnaní so mnou manekýn. Na ničom mi nezáležalo. Najhoršie na tom bolo ale zistenie, že k ničomu to nevedie. Ležať na diváne a dívať sa bezcieľne do plafóna – to bola moja hlavná náplň dňa. A pritom len plakať, nadávať si, vzlykať, prosiť, modliť sa a tak stále dookola. Želal som si aspoň zaspať, ale ani to mi nebolo dopriate...
Potom som dal na Nikinu radu a rozhodol sa navštíviť psychológa. Áno ja, čo som sa vždy bil do pŕs, že toto nikdy nebudem potrebovať. Áno ja, ktorý som radil pri problémoch so vzťahmi či pri iných veciach dotýkajúcich sa ľudskej duše desiatke známych naokolo seba.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
