Všicko tu mám zadara, ten Jano ti mi neklamau. Ti mi na rukutakú modrú pásku pripli, ako vedúci jeérdé Fero rozdával na zábaveu tvojich rodičov na dedine, pamatáš? Spala si v kadibúdke. Ráno užbolo, keď sem ťa našou. Keby sem vedel, si jednu od neho vypýtam i mal bysem to tu všetko úplne zadara, len ten názov hotela by sem na ňu dopísau fixou.Ti vrávím – s hlupákom sa ty zahadzuješ.Vymeň ma, kým si ty ešte mladica krásna – vystretá to jelša i vo vetrevelikanskom ohybná.
Hneď sem šou na internet, želáske mojej prevelikej úchvatnej nezveršovatelnej pošlem, čo sem sedem hodínvčera v lítadle písau pre ňu. No zistil sem, že je strašne ixpénsiv.Pýtali štyri americké doláre skrvavené i juhoslovanskou krvou za štvrť hodinusedenja. Vydridusi – čakanom im to tam v noci pobijem. Hneď bolo i poporne. No ešte im aj v strope zníženom myši behali, bande zlodejskej. Zatoto ja mám platiť? Akože na ruku – tu peňáze mi daj? Radšej ti volať budem,miľúbená moja čarokrásne famózne mystická bliznička. Z balkóna budem,dobre lievik na demižón do ucha našteluj, nech očuješ ma zrozumiteľne.
Sem sa šouevening k moru prejsť. Dobehla ti ma nejaká domáca. Čórna bola jakmetajúca sa záhradná hadica. Vraj„Hellou, sexi men“. Ja reku, čo chce i ona či nechcem „bum-bum“. Jejhutorím, že so strelivom ja neobchodujem i nikdy ani nebudem. Že pacifasistaja sem i budem, Alexandrom velikým, ja jakživ nechcem byť. Bo to bolo „dum-dum“?No to je už jedno – vrátim se – i ona ti hneď prso vytáhla z blúzky ven,že vraj „fifty dolars only“, sem mi ho do dlane daj, žiť potrebujemz niečoho i z teba. Sem jej hneďkom bradafku schoval do výstrihu, žereku dievčička nešáľ sa, prsník ti oceán ofúkne. Neodkojíš, keď bude trebaa aha, tam je nejaký muž se psem, pri vlnách sa špacíruje. I ona, žeaspoň teda „tventy“. No ja pravdu vravím jej, že mám iba desať, že ostatok semnechau v tej banditskej myšo-kaviarni rútrovej. Šupsla ma za rukua hajde se mnú za loďku stroskotanú, už na tombrehu sto rokov snáď hnijúcu. Ja reku v čom potrebuje helfnúť (keď tedasem medzi tými Nemcami, tak sa učím takto po ich hutóriť, tak troškupospíkujem). I ona sa mi hneď začala perami sápať po pinďúrovi. No tak semjej nahádzal po rukách, že reku či neví i netuší, že na Slovensku sa živím jakdžigolo, že za tento poklad sa platí? I z loďky sa ti hneď nejakýŠpanél ozval. Ti boli na mňa ináč dohodnutí –mafia jedna akási pobrežnádangerous! Upokojila ho, že všetko is v najsamlepšom porádku, že neškrtíju nik, ani ja. Už sem dumal, že sa po toho snedého do podpalubia načáhnem, alehutórim si, že na dovolenke sa ja veru naťahovať pesťami nebudem. Nov zlom sme sa mi veru rozišli.
Sem šouradšej do baru, ale tam ti iní snobi sedeli. Až sem si ti tam v týchmojich kraťasoch zle pripadal. Tvárili sa, jak keby mali v pohárochmaterské mlíko i fajčili samých seba. Všetky ženy boli vystreté, jak kebylopatky z halového ventilátora pojedli i zlatým močom uzdravujúcich ichešte aj zaglgávali. Asi uranoterapii uverili. A tí ich výrazy masiek kebysi videla! No piť sem musel veľa. Ale ten černoch za barom ma točil jak ruletuzjašenú. Mi do tej tequily stále oranž lial i ľadu za lopatku sypal. Nasrať machcel hneď prvý večer? Reku, ty nechceš abych tu písne naše národnje slovanskéspíval, či čo? Tigra barového s ktorým budeš muset dva týždne vydržaťchceš nasrať na dobro? Si u mňa svoj kredit krehký túžiš obratom dokaziť? Vyzerám ja ako ľadoborec Potemkin, abysem ľad žuval v papuli? Ho drtil jak hašlerky? No povedz mi láska, mám tija radlicu místo jazyka v gebeni? Sedeu ti tam aj taký pán ošuntelý – reku toje moja cenovja skupina. I pil ti jak keby se mu syn prvý narodil. Se hopýtam, či si móžem prisadnúť. No taký ti už bou dopitý na maderu, že keď na mňahlavu otočiv, očami do Kalifornie míril, nemal šancu ma zaostriť. Asi Polák tobou. Sem sa opil sám i povedal im potomna celý bar veliký vysvítený snobský kokotský – no Bratislava sa nechytá, tojedna maličká dedinka – že sú všici vzorovo jebnutí i odišou sem tackavo spať.
Ráno sem tišou do haly velikej, jak na výrobu kombajnov, se najíst. No výkladov se žranicúti mali neúrekom. Celá Rwanda by z tego žila i podnikala mesác. No jakpozerám, tak pozerám, slaniny nikde. Ale jebem ja vám takúto holidej! Bezopečenej to mastnoty chutnej, zubadlami v ústnej to dutine žviakajúcej,jak ja mám do nového dňa vstúpiť? I černoch s čepicou kuchárskouvyššou jak atómový hríb v Nagasaki ti tam hemendex míchau priamo predočimi všich tých ludé v bílem oblečeném. To asi turisti boli jak já, boobsluha v čorném zahalená bola – ináč ti tu to je selectióne. Len jav červenou tričku „Sem panna“ na predku sem tam svícil jak budzogáň medzikordami. Sa ma pýta, reku čo chcem do tých vajec míchaných. No mal ti tam asidesať tanírov s rúznymi surovinami. Mu vravím – všicko daj, nešetri na mne!Však ja valibuk hladný jak čenkove deti na všetkých stranách, keď ich sčítaš.Odvážne, neboj sa! Aj cibule kydni, vác, ešte vác, ešte! Si hluchý?! Máloodvažny?!? Ti kydnem tou naberačkou – ešte vác, nepočuješ, zalahlo ti privýbuchu?! Nakŕmil sem sa, prosto „dobro došli“.
Keď sem sa nahádzal plantážoucibulovou s prísadami, po pláži kutrať sem sa ti vybral. Reku, či tu je ajnejaká iná, ako tá včerajšia – pod správu mafiánsku spadajúca. Popri ceste ajkamene hrali. Takje dierky mali v dizajne i reproduktory v dušiukrytje. Ti píšem, si tu jak v liečebni pre duševne stratených nemocnýchpripadám. Správal sem sa niekedy jak jebnutý? No pravdu povedz, keď mi pripísalidiagnózu i hentakýto hotel na líčenie vybrali? No napíš mi, samička mojafamózne sľučkoidne priťahujúca ma, i robiť deti mi neustále svojim telom našepkávajúca,svojimi pohybni ma irutujúca, iný kmeň nasledovníkov spolu splodíme!
Keď sem našoumore, sem sa ti vyvalil i na černocha sa začau kožou kukliť. Ináčoddychujem, ti píšem. Nudím sa tu jak mafián v pondelok doobeda, keď si jehonová povíkendová cica do rachoty zbehne péenku zanísť. Keď začal plážovýaerobic, sem sa medzi ženy pridal. Iná sranda bola, aj cvičiteľovi bachoromtrhalo od smíchu. Víš keľo tu je krásnych černoškov? Ti jedného priveziem, lensi musím vyčíhnuť nejakú nezodpovednú černošskú mater. Fľandru jednunestarajúcu sa, pobehlicu akúsi jednu nepodarenú! Takú jej potom jednu zavesím nech sa uvedomí!! Černoškakrásneho roztomilého nechá tri metralen tak nestráženého sa v pískovisku bez ohrady hrabkať! Na – zlodej jedenslovenský, unes si ma! Sem sa ti až rozčertil na nej, vidíš čítaš citíš, né?!Ale donesiem, sľúbil sem. Už teraz musím želanie tvoje vyplniť. Nič iného minezostáva, len únos, čerešnička sladučká moja celozimná.
Sem si ticigaretle marlborske kúpil. Tí jediné né sú za pohľad prchavý. Sa ti tu nainého kowboja premieňam. I mi huči z tego tabaku v gebeni. No možnotiež z tých vodiek plážových, čo sem vykalil osemsto-päťsto. Apači prídu,ináč šípy ich smrťáce do zubov pochytám. Sem špak do koša pláyového hodil,trošku vzbĺkli kelímky v ňom. Animátori hneď hasili. Šikovní to černosivyšportovaní. Pribehli hneďkom, nech palma tieň hádzajúca nechytí sa.A pak celý ostrof z nej i ja v kobke neskončím. Tam úpal určitenedostanem. Dobré by sa mi v zlom stalo.
I keľoti tu je brušisiek mužských povyvaľovaných, do red sfarbených. Až sem už nikdynechcel jesť. Zábavný sem, čo? Ale to ma až tak netrápi. Skôr tie nahé prsiskáod veľkostí nula „lata“ do päť „melóny v síťovke“. Všetky tí turistky sú kurvyboháčske, všicky do jednej! A trošku mám strach, či ma ešte tentonajsympatickejší mléčny obal v celej galaxii niekedy ešte vyhecujek postelnéj jóge džudovej. Maličká, ak sem trapný, povedz mi to (noi tak neprestanem, hehe).
No i potomsem z tej soli – Bóže, čo sem sa jej ja nahltal!, takú vaňu ešte neodliali– porádne vyhladou. Tak sem sa tešil Ina válovy plné jídla, až sem zablúdil. Takýti to je areál veliký. Keď sem konečne do jedálne vtrielil, mal sem v bruchéiba veľké NIČ – aha, tu je Caps lock – a aj to by na sone dva dni zbytočneňúrali, čo by to NIČ nenašli. Ale oni mi ťa odtál vyhnali, galgani akýsi! To tineni ako u nás na Rudne. V plavkách plniť bachor ísť nedá sa! Paničkámby nechutila datelina v banáne nastrkaná zamaskovaná. Veď taký veľký honemám, aby mi žaluď vykúkal z plaveckejštrinfle, né? No napíš mi, lastúrka moja krásne žmurkajúca a otvárajúca sa.A preháňaj! Víš ako to mám rád. Ale späť – sem tu – sem sa vrátiť muselprezlíct, aby sem sa nakŕmil. A potomsem im tam na just stále nožík olizoval a aj kura rukami dojedol. Reku tumáte, keď Slováčiska vyhladovít necháte. Nič dobré vám nevráti... pché!
Po obedeti porada bola, prišou delegát. A ja že nejaký diplomat sa objaví,a to Gabriela blonďatá – maličká jak škatuľka od cigarét. Hodinu nám pogermánsky vyprávala. A ešte aj meškala! A že vraj sú Nemci presnía zodpovední – hovno smradľavé! No ale kde som? Achá – po nemčúrskyhutorila a šlo jej to. Neverila by si, jak keby sa v Berlíne narodilai žila tam aspoň sto years. Všetkým nám ósmim po nemecky vysvetľovala, akona negrov najlacnejšiu cestu nájsť. No že Nemčúri budú žgrliť, sem nečakau.Siedmim z NDR a mne jedinému z bývalého Československa prednášala,no neznala, že jej nerozumím ani prd. Sem se ináč maskoval mlčaním. Ešte že mixtelepatie dedukcie a inteligencie nepustil. Ale nepochopím tých Nemcov zaten vesmír. Asi je to málo jeden deň na pozorovanie vojnou v minulostiposadnutého národa, so? Oni rozumeli jej. No nichts – nemocničný, či fakultný,či akýto zájazd, si nekúpili. Teda až potomdve mladé pustili groš, keď sem im vysvetlil, že Samana je zmes kaskádovitéhovodopádu v užasnutej prírode. Sem ti ináč študoval na pláži farebnieletáčiky, čo mi tí černosi v bílych košelách rozdávali, aktofky tenképopod pazuchy držiaci, na turistických agentov sa pretvarujúci. I ja sem sihneď dva výlety zabešteloval u Gabriely. No nezaplatil sem. „Najprf saokukám,“ vravím jej.
Nemčúrisko sediaci vedľa mňa machcel uraziť, mi do ríč jedincov from Slovakej začal nadávat. I to neví on,že ja džigolo? Že ani tie starké nesúložim, že stači veľakrát iba ramená našpekulanta ukázať, poobtierať sa, k stehnu ich pripustiť i stačí to?No a keď sem sa na zájazd do Haity popýtal, všitci sa rozpŕchli i Gabrielasuka akási der dí das diplomatka delegátska – len tak riťou do dálkyodšpacírovala se. No čo, nájdem si tego černocha pri vlnách mi veľarozprávajúceho s úsmevom od ucha po pätu škeriaceho sa – len aby predalmne, Slovákovi chudobnému, no vediaceho sa usmívat na ten svet – úžasne toedukatívne na mňa vplývajúceho, teda ale až po tebe mačička mazliaca sachorobne prítulne ku mne. Kde si, lúbim ta!
Ináč tuvšetko funguje. Sem ti šuplík na izbe otvoril i klíma se pustila. Nonáhoda ti to bola, bo sem druhý krát skúšal i nevypäla sa. Čakal sem jakhlúpy hodinu a nič. I vysmädol sem popritom,že Sahara bola piča naslopaná oproti tomuhladu vodnatému ve mne. A reku, Fantu olizujúcu sa, na mňa orosenúz ľadničky kričiacu, otvorím si ťa hneď. „Nezostaneš panna,“ vravím jej.Ale hrany ostrej nikde, né to otvárača. Hľadav sem. Celju kuticu sem prelízolpo bruché. Ti vravím – jak na psychiatri, kde si všetci chcú prinajlepšom ibapoorážať čelo o hranu, si tu pripadám. Sem ti chodil po izbe, jak divásviňa bez kopýt nadržano vyhydrantovaná, či ako sa to píše. Až sem nevydržala kus omietky sem na balkóne vylúpil keď sem tu fľašu nakonéc otvoril o držákuterákový. No naglgal sem sa ti parádne, inú baseň by sem napísau, keby sem saborn jak básnik. Až sa sused cez zábradlie na mňa pozerajúci čudoval preveľmoveľmo ukazujúc mi beľmo. Bol to ten istý Nemčúr, čo mi do ríčov píplovskýchnadával. Sem mu grgol do ksichtu i osamostatnil sa späť do izby mojejvelikej – to ako keby pre celé Poľsko na prespanie navrhnutej.
Večer sem sati s Mexičanom dal dokopy, Chosé niesol nálepku. Sem mu hneď vysvetlil, žetekila sa nepije s oranžádou, ale ze soľú i citrónem. Neznal to tak.Kde žiješ, ojebávaš ma Chosé? Alebo ako streliť ti mám po hlave veľkej, jakvrece od papriky, dve-osem? I keď sme ti to tak hodinu drúľali, zobral semho na room – izbe sa tu tak hovorí, lásočka moja neukojená, trpiaca bezo mňa,keď ťa stisnem, roztrhám ťa! To vedz, i slivovicou sem ho ponúkol. Sadovracal hneď cez balkón. Ešte že púr suseda tam tego záviďáceho nebolo.A to bola slivovica s medom – no s tou slifkou na dneležácou. Tá falošne jemnunká z obchodu, však víš. Veď tá naša slivkaz dediny napálená by ho rovno vyžrala, jak tá choroba čo človeka do dvochdní nechá zmiznúť – Bolero, či jak sa jej nadáva. Život sem mu ja zachránil, bosem mu druhý pohárik na silu nevnútil. Tak čo sa nedal šek vypisovať pre mňa – dobrodinca okamžite britko? No nič, vyprevadilsem ho. Tackal se jak bernardín, keď vychniape súdok rumu.
No ešte sati ja trošku nudím. Berem si pade amerikánskych bušovských, vojnovou krvounaftových i aj rozvojových krajín zmáčaných, a idem sa poprechádzaťna tú pláž včerajšiu či Karolínu s prsem ven nestretnem tam zas. Ale inakťa moc láskam, lasička moja potvorkovsky nežno nevyspitateľná. Zajtra zasapopíšem, čo sa mi prihodilo vo svete čudnom to i vzdialenom od Slovačinašej hornatej monstrózne krásnej zakvitnutej horskými kvetmi voňajúcej,Rumunsko drakulovské sa môže do kanála strčiť! Slovensko : Ruménia – sto nulabez penált!
Lúbim ta, víš to? Tvoj Macek milujúciťa moč!
Poznámka Maceka:
Príbeh dovolenkový poukazujúci na slovenskje i iné náturysvetovje napísau Macek, né Hirax poondený! On je hovno suché suchárovité, nevížit jak ja! Sú to príbehy skutočné vymyslené i neskutočné dofarbené. Neuveríte,no ľudská fantasy je bezhraničená. Múžete zavrít očiská i za sekundu stena Proxime Centaury, postavíte si tam house i žijete si. A nikdy sauž nemusíte vrátiť. Neveríte? No just zažmúrte kukadlá! To vysvetľuje, prečo súpsychiatrie plné zdravých ľudí i šibnutí ludzé sa dôležito po svetenadŕdajú. A vy všetci Slovenčináre i iní jazykovedci odpustite mi, noja museu som. A sprosto nadávate i vy, tak sa nehrajte se mnú, bo vásdo riťe nakopem cez interweb!
Váš Macek sa ozve v uterek 24.6.2008 kolemdesáte...
