Ľúbil som ju ako bytosť, ktorá spozná moje trenky v kope odňatých hábov v koncentračnom tábore vysokej ako panelák. Len málo ľudí si vie uvedomiť v ten správny čas, kde je jeho prístav. Ja som zatlačil štuplík na mojich vzťahových šachových hodinách a dal láske mat: Toto je moja konečná družka, s ňou chcem porátať všetky hviezdy na nebi. A preto som mal strach. Bál som sa ako vosk ohňa, že ju jednou vetou stratím. A tá veta o mojom budúcom otcovstve musela von, o tom nebolo pochýb.
- Mislane, dnes ťa prekvapím, - začal som opatrne.
- Ty už ma neprekvapíš. Viem, že dokážeš povedať úplne všetko, takže mi už ničím dych nevyrazíš, - povedala Mislane a dala mi za chôdze stretávaciu pusu.
- Mohol by som ťa prekvapiť, keby som ťa neprekvapil, - obchádzal som žeravú jamu.
- Hmhm, to máš pravdu, ak ma neprekvapíš, tak ma skutočne prekvapíš. Ale ako chceš dosiahnuť to, že ma neprekvapíš? Musel by si prestať rozprávať alebo spraviť niečo, čo zvyknú robiť normálni ľudia. A aj vtedy by som si namýšľala, že to robíš naschvál , - usmievala sa na mňa ako detské pery na bradavku.
- Už ťa niekto zhodil zo schodov? - spýtal som sa jej vážne.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
