Zrazu som začul zvuk splachovania záchoda. Soňa sa zjavila vo dverách. Snažil som si spomenúť na čarovnú formulku, ako sa prepadnúť pod zem, ale nešlo mi to veľmi dobre – stále v tej kuchyni sedel v trenkách a v rozgajdanom tričku nejaký divný týpek, ktorý sa hanbil za niečo, čo vykonal pred pár hodinami. Veru, divné pocity mi cestovali hlavou....
– Čo je? Čo máš také červené uši? – zasmiala sa Soňa, ako keby si nepamätala, čo sme v noci spolu dorábali.
– Čo mám také červené uši?! Čo si myslíš, je to zo štipľavej papriky alebo od toho, že sa pred tebou hanbím?
– Ááá, pána prepadli moralistické myšlienky..., – zabila Soňa a začala pripravovať svojimi zubami salámu o život.
– Ty voko, nie si ty náhodou z decáku? Toľko citlivosti a pochopenia... Prestaň, chceš ma s tým prívalom ľudskosti zabiť? – spýtal som sa jej.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
