X+
- Práve som dočítala Nabokovovu Lolitu, - odvetila Nat.
- A čo na to vravíš? - spýtal som sa.
- Pochopila som toho muža. Bezhlavo ju miloval. Tak ako sa ľúbime my dvaja. Ty čo teraz čítaš?
- Anjelov a démonov od Browna. Má to celkom spád...
- Mne sa to nepáčilo, nedočítala som to.
- Juj, ty moja zložitá, - jemne som ju podpichol.
- Nemám chuť ísť na to ani do kina.
- Aj tak by ťa nepustili, - neprestával som zabŕdať.
- Vidíš, to mi nenapadlo, - odvetila úsmevne Nat. - Kde si teraz, miláčik?
- Idem na skúšku. Práve vystupujem z autobusu. Počúvaj ma, maličká, môžem sa ťa niečo spýtať? - vyšiel som opatrne na slovné lešenie. Od obedňajšieho stretnutia s Kikou a jej kolegyňou Radkou mi šli v hlave viaceré otázniky a ja som túžil poznať odpovede.
- Hehe, čo? - spýtala sa veselo Nat.
- Koľko je vo vašej triede dievčat? - spýtal som sa jej.
- Trinásť, ostatok sú chalani. Prečo sa pýtaš?
- Hmhm, neber túto moju otázku podivne...
- No čo moje prekrásne, čo ťa ťaží? - nabádala ma Nat veselým tónom v hlase, aby som vyslovil konkrétnu otázku.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
