Vedľa mňa v panike – asi tie pohyby odkopírovali zo správania sa môjho tela a duše – tápali v tme takí istí stratení, ako som bol ja. Chodili sme v nejakých pivničných priestoroch, leteli v šerotmách, plávali v kadi kalu. Tí okolopadajúci kričali niečo o zrade, niečo o tom, že toto sa nerobí, že dohoda znela ináč, že ich najbližší proste porušil pravidlá. A čo som mal na nich vybľakovať ja? Že sme sa s Mislane na ničom podobnom nedohodli, naopak – dohodli sme si dokonca aj neveru? Že moja milá je šibnutá a vníma lásku o jeden rád vyššie ako zostatok sveta?
Keď som sa im to snažil vysvetliť, nechápavo na mňa čumeli. Síce pritakávali, ale v duchu si mysleli svoje: To čo je za hlúposť? Dopredu si dohodnúť podvod? Vopred súhlas s neverou? Veď sú to len vypočítavo otvorené dvere do komnaty nerestí, obcovania a uspokojovania tých najnižších pudov. My Európania nevieme pochopiť ani mnohoženstvo a nieto ešte voľnú lásku. Aká láska tretieho tisícročia? Akože človek pôjde po ulici, uvidí žieňa, ktoré sa mu pozdáva, podíde k nej a pozve ju na sex, ako keby ju volal na zmrzlinu?
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
