Jedného dňa som poprosil Juraja, aby mi kúpil nejaké dobré auto. Veď viete aké - také, v ktorom sa nepatrne dotknete plynového pedálu a dostanete sa z nuly na sto skôr, ako príde kŕč do lýtka. Také, ktoré keď postavíte pred dom, susedia vďaka vypestovanej láske k štátu obratom listujú v Zlatých stránkach a hľadajú číslo vášho daňového úradu. A potom celú noc nemôžu zaspať. Pozerajú do plafóna a zatínajú pästičky, ako keby stláčali gumené kolieska na posilňovanie prstov. Občas sa nervózne prehodia na bok a spýtajú sa pochrapkávajúceho partnera:
- Spíš? Kde na to zobral, no povedz mi?! A my sa môžeme aj zodrať!
Nakázal som mu zadovážiť mi také auto, do ktorého vám s čarom v očiach samé nasadajú krásne sedemnástky, keď pri odchode z reštaurácie omylom necháte otvorené spolujazdcove dvere.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
