- Vy ste Rudov syn? - spýtal sa ma výkonný riaditeľ druhej najväčšej reklamnej agenúry v našom meste.
- Kto je Rudo? - zostal som najprv v pomykove, pretože všetci sme otca volali Klever. - Áno, áno, ja som jeho syn, - naprával som chybu, keď mi zaplo.
- Viete robiť s Adobe sadou a Corelom? - pokračoval chladno.
- Áno, viem, - odvetil som.
Pre okolie veľký šéf, pre mňa nadutý ignorant v saku, chytil interný telefón a povedal:
- Juraj, okamžite príď sem. Zabehneš nového človeka.
„Nazval ma človekom? Dobre som počul? Nie som len rohožka, ktorej každý mesiac pošle pätnásť litrov na účet a on si za to bude na istom, že môže hocikedy prísť k môjmu stolu, rozkázať mi, aby som si ľahol na zem a utrie si do mňa svoje topánky ušité z krokodílej predkožky? Bez výčitiek ma bude môcť buzerovať a vybíjať si cezo mňa hnev, ktorý sám nevie ovládať.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
