Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
X+
A potom som sa rozplakal. Ráchel sa otočila ku mne a začala sa smiať:
– Čo ti je, miľubko môj prekrásny? Čo zlé sa ti prisnilo? – hladila ma po vlasoch.
Vyhrabal som sa z pod periny a objal ju. Stískal som ju pevne ako dieťa prvýkrát rúčku bicykla, až som ju skoro rozpučil.
– Ráchel, veľmi ťa ľúbim! Si pre mňa všetko, všecičko! – plakal som jej do lona.
– Aj ja teba, Kleverík môj, veď ty to vieš a cítiš. Čo také zlé sa ti snivkalo? – bojovala o pravdu.
– Nechcem o teba nikdy prísť. Nechcem sa o teba s nikým deliť! Ľúbim ťa neskutočne obrovskou láskou! – nemohol som prestať nariekať.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
