Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
X+
„Čo si dáš?“ opýtal som sa gentlemansky, keď sme sa usadili.
„Zasa si dá ten trápny gintonic, veď je vypatlaná ako metla za dverami záchoda,“ začalo sa do debaty starať opäť podvedomie. „To ti stojí za tých pár vpichov klesať so svojou inteligenciou do podzemných kajút hlúpych? Ešte pár stretnutí s touto „prázdnou“ kráskou a môžeš ísť počítať kamene do potoka s mentálne narušenými deťmi na prechádzke!“ umýval sklo pieskom môj rozum.
„Gintonic,“ odvetila Veronika.
„Óóó, si múdry ako rádio,“ zavrčal som na moju aktívnu hemisféru, „drž už ale zobák, lebo budem mesiac v kuse piť a z toho sa tak rýchlo nevysekáš zasa ty!“ ustanovil som pravidlá hry. A zrazu bol pokoj. Pýtal som sa dokedy.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
