Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
- Zobudil si ma. Zažil som so Sukničkou dosť bizarný večer, ešte by som si pospal, ak mi dovolíš, - drmolil som v polospánku a so zavretými očami.
- Dobré ráno, - poprial mi Psycho pekne.
- Prosím ťa, Psycho, nehovor mi o šiestej ráno dobré ráno, - poprosil som ho.
- Je deväť, - odvetil.
- Pre mňa je päť, - povedal som. - Potrebuješ sa o niečom súrne rozprávať?
- Asi aj áno, - povedal Psycho, hrajúc sa pomaly so slovíčkami.
- Psycho, reč slúži na komunikáciu medzi dvomi ľuďmi, ale ak ju tak súrne nepotrebuješ vykonávať práve teraz a práve so mnou, daj mi dospať dve hodinky a ja ti zavolám hneď, ako sa zobudím. Sľubujem, - zaspato som odvetil.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
