X+
- Máte rezerváciu? - usmiala sa na mňa umelo-preumelo krásavica.
- Mala by tu byť naša partia. Máme rezervovaný stôl, - povedal som pokojne, aj keď som netušil, či hovorím pravdu.
- Kde? - odvrkol vypatlaný hranol, ktorý keby sa rozhodol, tak ma do minúty vykostí ľavou rukou. Každým svojím prejavom mi dával najavo, že sa mu nechce robiť nič. Nechcelo sa mu stáť, dýchanie mu bolo príťažou a aj otvorenie úst bolo tyranským utrpením, gestom slúžiacim na to, aby demonštroval, že mu nestojím ani len za mrknutie viečkom. Jeho vzťah k cene života bol horší ako môj k forintom.
- Prosím? Nerozumel som vám. Bolia vás zuby? Ak máte problémy s chrupom, môžem vám dať číslo na kamaráta. Je výborný zubár, - pokúsil som sa o replay jeho odpovede s väčším obsahom slušnosti, pretože som ho síce počul zle, ale vo finále rozumel.
Gorilu naplo. Asi jej v žalúdku praskol vred. Blondínka ju nežne a upokojujúco chytila za rameno. Určite nechcela, aby sa vo vnútri zvieratka niečo poškodilo. Nebolo pochýb, že Godzillu, kinematografickú perlu, videla so záujmom filmového znalca už aspoň sedemkrát.
- Kde sedíte?! - zaburácala opica navlečená v saku.
- Ešte neviem. Pozval nás Milan, majiteľ, - zasadil som konečný mat, lebo zhustenie slovnej premávky s rozprávajúcou opicou ma prestávalo baviť.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
