X+
Ak vedci tvrdia, že zo svojho mozgu využívame iba nepatrné percentá, je to práve preto, že je fyziologicky pripravený na dobu, ktorá príde o sto-dvesto rokov. Bude potom konečne frčať minimálne na osemdesiat percent? V hlave nám pôjde tridsať vecí naraz? Budú v nej uložené státisíce kníh, ktoré nejakou formou nalejú mladému človeku počas dospievania rozum do gebene? Veď tí múdrejší určite objavia spôsob, ako sa dá rýchlejšie zapisovať na ľudský mozgový harddisk, namiesto trápenia mladých učením a krivením si chrbtice nad knihami.
Ale vráťme sa k tomu chatu:
- Nat, ak prídeš za mnou, budem najšťastnejší človek na svete. Docestuješ vlakom? - písal som dievčaťu, z ktorého som začínal byť beznádejne „paf". Hlavne duševne, i keď cez fotky a počítačové videorozhovory rástol úmerne aj môj fyzický hlad. Bol som do nej zamilovaný až po uši, napriek tomu som jej to v tých desiatkach esemesiek, mailov a množstve telefonátov ešte nepovedal.
- Nie, dovezie ma teta.
- Uff, - vzdychol som si cez klávesnicu.
- Neboj sa, teta Tereza je v poho. Sme kamošky.
- Aká je stará? - spýtal som sa.
- Nepíše sa: Aká je stará, ale: Koľko má rokov. To nevieš? Hehe, - smiala sa zo mňa Nat na diaľku.
- To len ženám vadí takto položená otázka, lebo obsahuje ekvivalent slovíčka staroba. A vaše mamy vás nepriamo učia, že keď žena zostarne, môže ju z jej pozície vytlačiť nejaká mladšia a šikovnejšia, - napísal som Nat.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
