Na chystanú piatkovú opíjačku prišla aj Esko s Marekom. Začala ho rešpektovať takého, aký bol. Nebolo to jednoduché - strávil som s ňou veľa hodín rozprávania na túto tému. Dokonca s tým chodili aj za psychológom. Nakoniec sa dohodli, nech si chodí v tom, čo ho napĺňa, len nech nie je tak vyparádený pri milovaní. Esko mu to jasne vysvetlila, že sa jej nemusí „postaviť" a Marek to cez mužské ponímanie sveta akceptoval. Neočakávala od neho, že sa z neho stane iný človek. Ani po tom, ako to chcel slávnostne odprisahať. Začala ľúbiť jeho podstatu a nechcela od neho dostať silou-mocou sľub, o ktorom by nebol sám presvedčený, že ho je schopný dodržať. Veľa vzťahov tejto doby totiž stroskotáva v priepasti medzi očakávaním a realitou a toto si Esko silne uvedomovala. Neuveriteľne na tom probléme vyrástla. Chválil som ju a ona sa pýrila, nech s tým prestanem.To bol taktiež dôkaz, že už nie je malé a nedospelé dievčatko búchajúce v každom pomykove na bratovu stenu. Dúfal som, že ich láska zvíťazila nadobro. Aj to bol totiž test Mislaninej teórie o čistej láske nového tisícročia.
Na tú bytovicu som sa snažil pozvať aj Mislane, ale neodvážil som sa jej zavolať. Zmohol som sa len na esemesku a ona mi odvetila takisto len slušnou ospravedlňujúcou správičkou, „že nemôže, aj keď by rada prišla". Mala nového chalana. Už dva týždne. Vedel som o nej všetko. A k čomu by to aj bolo? Stále bol vo mne nevyprázdnený batoh výčitiek...
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
