X+
Šiel som rovno k baru. Bola tam hlava na hlave. Minul som všetky tie vyumelkované a vymachlené tváričky, celú tú plejádu machrov a frajerov okupujúcich barový pult a slizko pokukujúcich po extrémne preparfémovaných samičkách. Tie vychudnuté anorektičky s blonďavými či šedivými prelivmi snáď chrlila nejaká továreň. Všetky mali kozy, ako keby sa práve vrátili z Miss Monokiny. Chcel som vedieť, koľko z nich nad ránom vyhodí ponožky z podprdy a rozplače sa do vankúše, že sa jej zas nikto neprihovoril. Podobali sa ako vajce vajcu. Obsahom v hlave určite. Vyholení chlapci v ničom nezaostávali. Spod napasovaných tričiek im vykúkali hory svalstva. Sliedil som po ventiloch, ale žiadne som nenašiel. Vyšportované postavy boli ich jedinými blizničkami, ktorými mohli prilákať nadržané včielky. Iná cesta neexistovala, pretože rozprávať sa nevedeli. Keď otvorili ústa, pripadal som si ako na súťaži imbecilov v rozprávaní. Hold - duševný vývoj nie je hra pre každého. Celkovo zhrnuté - toľko faloše, prázdnoty a pretvárky človek len tak nevidí. Modlil som sa, aby do mňa nikto nedrgol, lebo to vo mne vrelo. Ten taxikár vo mne zapol kanvicu na kávu. Hľadal som vypínač, ale ten smrad si ho zobral pravdepodobne so sebou. Začali sa objavovať prvé bublinky.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
