Niet sa teda čomu čudovať, že ako koncoročný výlet na konci prvého ročníka (píše sa rok 1985) triedna naplánovala túru na chatu Borišov vo Veľkej Fatre. Už týždeň pred „výkopom“ sme dostávali „kapky“, ako sa máme obliecť a čo si dať na „haksny“. Zabudnite v tom čase na moderné vodeodolné materiály, s ktorými môžete ponorení po krk prejsť aj cez jazero. Triednej výraz „cibuľové“ oblečenie si budem pamätať do smrti. Aj tak sme robili pravý opak toho, čo nám múdro radila, takže čím viac prízvukovala pevnú obuv, o to viac chalanov prišlo v botaskách čí dokonca v „keckách“. Však sa nám to aj vypomstilo, lebo pršalo už keď sme kráčali nekonečne dlhou Belianskou dolinou, takže si viete predstaviť ten „útok Rusov na Fínsko“. Mladým však nezoberie vietor z plachiet nič, takže každých desať minút niekto do dažďa zopakoval večný vtip: „Nezaprší a nezaprší!“
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
