K honbe za súťaživosťou a vyhrávaniu, ako aj rozdeľovaniu detí hneď od skorého veku na „dobré“ a „zlé“, „šikovné“ a nešikovné“, „víťazov“ a „prehratých“, som sa vyjadril v žltom Šlabikári: Dospelí deťom, deti svetu.
Napriek tomu som to nekomentoval a na druhý deň som obe detičky zobral pod gaštan. V tráve nebolo žiadneho, tak som zobral papek a vravím im: „Deti, keď som bol ja malý, robili sme to takto“ a začal som gaštany zráňať dolu. Keď som trafil, deťúrence sa s veselým krikom rozbehli zbierať plody. Ráchel ich už nemala kde dávať, začala mrnkať, tak som jej šepol: „Keď som bol ja chlapec, nosili sme veci v čiapkách, alebo sme si vyzliekli bundy a dali všetko do nej“. Dcérka si dala okamžite dolu čiapku a naplnila ju šťastná ako blška gaštanmi.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
