Ak nejaká žena demonštruje svetu model obete, je večne uplakaná a jej podvedomým životným krédom je prehra, nemala by si nahovárať, že dokáže vychovať zo svojej dcérky sebavedomú a harmonickú dospelú bytosť. Nemôže dať dieťaťu niečo, čo v nej jednoducho nie je. Takisto, keď je otec zlostný typ muža a správa sa ako agresívny energetický upír, je veľká šanca, že jeho deti od neho prevezmú takýto životný postoj.
Pred deťmi nič neskryjete. Čo neuvidia zrakom, to precítia na jemnohmotnej úrovni. Ak chceme svetu odovzdať úspešne vyklíčené a nádherne dorastené rastliny, musíme v prvom rade opraviť seba. Vnímavý a duchovne prebudený rodič berie výchovu potomkov ako sebapremenu.
Prišla na to aj veľmi vnímavá čitateľka Simona...
„Vždy som túžila mať deti. Snívala som o nich. Očakávala som však, že moje deti dokážu viac ako ja, že budú iné ako ja – poslušné, milé, dobre vychované, budú sa dobre učiť a zároveň pôjdu za svojimi snami. Samozrejme, za tými, ktoré im schválim ja. Vkladala som do nich všetky svoje nesplnené túžby. Keď sa narodili, vôbec som nepochybovala o tom, k čomu ich mám viesť, aby boli také, aké chcem. Ani vo sne mi nenapadlo, ako veľmi sa mýlim, keď verím, že do nich vložím niečo, čo nemám ja sama.
Roky utekali a stále som nebola spokojná... Stále som v nich videla niečo, čo treba opravovať, vylepšovať, meniť. Až keď vyrástli a uvidela som v nich veľa zo seba samej, až vtedy som pochopila, že deti sa nevychovávajú slovami, ale činmi. A to, čo sa mi na nich nepáčilo, som bola len ja sama. Nechcela som si to pripustiť, vidieť, radšej som rozmýšľala, čo im mám povedať, aby som zmenila to, čo sa mi nepáči. Predtým som netušila, že ony len kopírujú a ukazujú to, pred čím som ja zatvárala oči. Že mi naznačujú, aby som niečo zmenila najskôr sama v sebe.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
