Minulý týždeň som si cez mail písal s kamarátom, ktorý žije v Bratislave. Tu je časť jeho slov:
Teším sa zo života. Úplne vážne! Pohladkám auto keď prídem zo Slavošoviec do Bratislavy, pijem vodu a myslím na to, že netrpím smädom. Mohol by som si na večeru objednať pizzu, ale radšej dojem tri krajce chleba so syrom a cibuľou, aby som nič nevyhodil. Nie ako pred piatimi rokmi, keď som aj ja plytval potravinami a inými vecami.
Dnes v robote (nielen doma) všade vypínam svetlo, vodu púšťam veľmi opatrne a ruky si utriem jednou papierovou utierkou (nie ako kolegovci desiatimi). Napríklad u nás v robote máme kuchynky na každom rohu. Sú v nich umývačky riadu. Ľudia si v tých kuchynkách ale neumývajú hrnčeky ručne, ale bez problémov pustia umývačku riadu s dvomi hrnčekmi a jednou lyžičkou... Počítače a svetlá v kanceláriách takmer nik nevypína. Papierom sa nešetrí, tlačiarne chrlia jeden nepotrebný list za druhým. A v ústach majú len Ameriku a ich spôsob života... Na mňa nadávajú keď im do faktúr píšem poznámky a opravy ceruzou. Vraj aby som to písal na samolepiace bločky ako každý.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
