X+
Afričanka Halima Bashir vo svojej knihe Slzy púšte opisuje, ako musela utiecť z milovanej rodnej zeme do Anglicka, konkrétne do Londýna. „Jedného dňa som objavila starú dámu sediacu na lavičke v parku. Začali sme spolu trkotať a ona mi vyrozprávala svoj príbeh. Žila sama vo veľkom dome. Mala štyri deti, ale boli už dospelé a odsťahovali sa. Občas zatelefonovali, ale vídala ich jedine na Vianoce a na narodeniny. Povedala som jej, že v našej kultúre by človek nikdy nenechal rodičov prežívať starobu v izolácii. Matka človeka nosila deväť mesiacov a živila ako dieťa. Otec človeka chránil. Človek sa o nich musel starať a vážiť si ich, keď zostarli. Keď som dohovorila, stará pani mala slzy v očiach."
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
