Ja som si dokonca spomenula, ako som ako trojročná bola v noci sama v izbe a počúvala hrozný buchot, keď otec bil mamu a kričal na ňu: „Zabijem ťa, ty sviňa!“ Alebo ako brat sedel na schodoch, aby ju utekal brániť, keby bolo najhoršie. Niekedy aj celú noc... Zrazu mi dáva zmysel, prečo mám celý život strach z mužov a stále čakám, že niečo niekde veľmi buchne. O láske som si dlho myslela, že je to iba sex. Preto keď si mi hovorieval: „Povedz to s láskou“, nikdy som nevedela, ako to myslíš. Netušila som, čo je to tá láska, a tak som vždy všetko hovorila buď so strachom, alebo povýšenecky.
– Je veľa metód, ako sa dajú tieto dôležité životné momenty vytiahnuť z podvedomia. Zdanlivá bolestivá maličkosť z detstva môže v sebe skrývať celé životy, ktoré sa neustále budú hlásiť o vyliečenie. No každý človek musí na svoje choroby dozrieť... – odvetil som jej.
– Vieš, aký mám pocit? Odpútavam sa od svojich rodičov... Hm, aby to nevyznelo nepekne... Vysvetlím. Pri otcovi už necítim žiaden strach, pri mame zlosť. Milujem ich obidvoch takých, akí sú, a môj život je už len v mojich rukách.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
