Ako malý harant som sa mal učiť niečo o Varšavskej zmluve a nepriateľskom NATO. Nerozumel som tým skratkám. Radšej som sedával na radiátore a pozeral do pouličnej lampy na padajúci sneh. Vrch sviece verejného osvetlenia bol kruhový a štedré nebo ho vyparádilo prekrásnou snehovou čiapkou. Pyšne svietila do tmy sídliska ako maják pre vločky. Hrdo žiarila, že ona jediná zostala vonka, pokým ostatní ľudia po nej len zbabelo poškuľujú z tepla bytov, spoza večerných záclon čiernych od ústredného kúrenia. Áno, za socializmu boli radiátory častokrát tak vrelé, že sa na nich nedalo obsedieť a nebolo to tými rebrami, ktoré nezapadali do ľudských zadkov, ale tou horúčavou. Neviem, kto ich projektoval, ani kto určoval teplotu vody, ktorá im vdýchla život, ja som iba vnímal teplo. Vianoc.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
