
Mnohí ľudia už dávnozabudli,
prečo by maliďakovať.
Napríklad za to,
že môžu v kľudeutekať
za najlacnejšímibanánmi po meste.
Alebo za to,
že majú posteľa pitnú vodu.
Za to, že detinemusia kričať
pri pohľade navlastnú mamu,
keď jej bomba predich očami
roztrhá telo.
Za motýľa na lúke,
jas slnka v potoku,
koláče na múke,
za... za všetko.
Keby sme nezabudli,
tak by som nezostaltaký obarený,
a nezbledol akostenav tom vyradenomsocialistickom
protiatómovom kryte
a nemo nezízalna obrovský prepínač
„Pokoj“ / „Vojna“
Hirax