Galmusu som venoval kussvojho života. Za socializmu to bol prehliadaný kút prírody, ležiaciv tieni blízkeho Slovenského raja. Rekreačne a turisticky známaPoráčska dolina stačila saturovať záujem ľudí a zvyšok pohoria bolponechaný trampom a bláznom. V dobe, keď som tu začal intenzívnechodiť ja, upadala sláva trampských osád, po ktorých som nachádzal na krasovýchplaninách ošumelé totemové koly a chátrajúce konštrukcie bizarnýchprístreškov v dolinách či medzi skalami. Značnú časť plochy pokrývaliochranné lesy, do ktorých socialistické štátne lesy na niektorých miestachnevstúpili celých štyridsať rokov. Porasty nádherných prirodzených lesovpokrývali rozsiahle doliny.
Po osemdesiatom deviatom saveľa zmenilo a, žiaľ, nie vždy k lepšiemu. Do nedotknutých lesov vstúpiliso svojimi prinavrátenými právami a veľkými očami urbariáty či mestskélesy. Hlavne malé spoločenstvá, ktoré často nemajú okrem ochranných žiadne inélesy, tu narobia najviac škôd. Snažia sa využiť svoj lesný priestor čo najviaca tak vyťahujú z porastu každý suchár, do lesov rýpu buldozérmi novépribližovacie linky, eróziou sú na citlivom krasovom reliéfe poznačené mnohébočné dolinky. Celý priestor nápadne ožil. A o svoj dielz koláča sa prihlásili aj obce.
Našťastie tým prijateľnejšímspôsobom. Prišli s ideou vytvorenia turistického systému trás pre pešíchnávštevníkov, cyklistov a bežkárov. Ďalšie „ukrývanie“ Galmusu boloneudržateľné, no ani návrh obcí nebol prijateľný. Ak by sa realizoval, mal byGalmus hustejšiu sieť chodníkov ako Slovenský raj, ktorý ich má momentálne najviac nakilometer štvorcový v rámci Slovenska. Nastalo obdobie vyjednávaní,ústupkov a kompromisov, až sa návrh ustálil na tom, čo sme dnes slávnostneuviedli do života.
O deviatej ráno sa zišli na námestív Krompachoch zástupcovia obcí a miest, zúčastnených v projekte,autori a realizátori technického vybavenia projektu, ako aj nepočetná obecturistov. Po nevyhnutných oficialitách pri veľmi vydarenej propagačnej tabuli,ktorou budú označené všetky nástupné obce do oblasti, sme sa všetci vydali pozelenej značke na Bielu skalu a k bývalej horárni Galmus. Napriekpredpovediam meteorológov vládlo nad Galmusom ukážkové slnečné počasie, ktorénapriek neskorému ročnému obdobiu prilákalo na trasu primeraný počet záujemcov.Bielu skalu sme ešte stihli v slnečnom jase, no popoludní sa začalo odzápadu zaťahovať, zavial studený vietor. Po opekačke na lúke pri horárni Galmussa všetci rozišli hviezdicovým spôsobom do svojich miest a obcí.
Ako cezpoľný som sa pobralna najvzdialenejší Poráč, kde mi posledný autobus za denného svetla ušiel prednosom. Domov som došiel za tmy trojnásobným stopom. Keď píšem tieto riadky, nastrešné okno nad hlavou ticho padá sneh. Myslím, že organizátori to stihlinaozaj v poslednej chvíli. Listujem vo vydarenej brožúre, vydanejv rámci projektu, a myslím na to, čo príde. Podporovatelia projektusľubujú odbremenenie Slovenského raja od doterajšieho náporu ľudí, čomu jaosobne neverím. Myslím si však, že obyvatelia obcí na okraji tohto pohoria majúmožnosť začať žiť z cestovného ruchu – aspoň tí, ktorí na to majú guráž.Zatiaľ z vodenia zahraničných turistov na poráčsky salaš profitujú podnikateliaz 25 kilometrov vzdialenej Spišskej Novej Vsi. Pre udržanie bohatšejklientely tu však zatiaľ zúfalo chýba aj najzákladnejšia vybavenosť. Jejzlepšovanie zas bude znamenať zvyšovanie počtu turistov a tým ajzvýšený tlak na prostredie, na prírodné hodnoty. Začarovaný kruh netrápilen mňa. Videli sme to dnes na trase, kde neznámy neprajník na mnohých miestachzoškrabal zo stromov turistické značky. Aký bude v našich podmienkach osudsmerovníkov? Ako dopadnú pekné informačné tabule, prichystané priamo do terénu?
Všetko ukáže čas. Zatiaľmôžem všetkých záujemcov aj touto cestou do prírody Galmusu pozvať. Určite sanestratíte.
V lesoch Galmusu
Na Bielej skale
Nad hlavami slnko, pod nohami ľad. V dolinách bol celodenný mráz.
Pohľad z Bielej skaly na Slovinky a Lacemberskú dolinu. V pozadí Kloptáň a Lastovičí vrch, celkom vzadu vpravo Volovec.
Účastníci podujatia na Bielej skale
Cestou späť. Spišský hrad a Dreveník z Galmusu v hustnúcom súmraku novembrového dňa. V pozadí zasnežené Levočské vrchy.
Foto M. Barlog
