Bratislava, Karloveské rameno – Čunovo
Je mi jasné, že táto časť splavu nebola nijako zvláštna, nebolo sa čím chváliť, taká v podstate smiešna etapa – veď z Bratislavy do Čunova je čoby kameňom dohodil. Spať v Čunove je skoro akoby spať pod bratislavským mostom. No keďže sme začínali v piatok popoludní a v Čunove sme mali na druhý deň zabezpečenú plavebnú komoru, veľa možností sme vlastne ani nemali.
Konkurencia. Karloveské rameno
Už v lodenici máj ukázal svoju tvár – oblepení rojmi komárov sme boli radi, že sme vyplávali na otvorenú hladinu. Bratislava z hladiny Dunaja vyzerá ináč ako z jeho brehu. Domáci vodáci sa bezstarostne bavili medzi sebou, no my, horniaci, sme si aj túto časť splavu dokonale užívali.
Bratislavské mosty
Z hladiny Dunaja
Most Apollo
Popri tom treba dávať pozor na míňajúce tlačné remorkéry či výletné Rakety, na piliere mostov, na podozrivé čereje na hladine, na prúdnicu. Rád som robil háčika a všetku zodpovednosť som nechával na svojho zadáka, či skôr zadáčku. S Alenou som absolvoval aj svoj prvý splav pred rokmi a tentokrát sme mali v lodi so sebou aj jej desaťročnú neter. Vnímal som krajinu, ubiehajúcu okolo nás, fotil nespočetné množstvo motívov nemysliac na možnosť prevrátenia sa a, ako vravím, bol som rád, že nemusím sliediť po nástrahách rieky.
Dunaj v Bratislave pred večerom
Západ slnka nad dunajskými luhmi pri Čunove
Prirazenie k brehu neprinieslo úľavu, ako v ďalších dňoch. Zadky ešte neboli otlačené, kolená nestuhnuté. Stany sa rozkladali ľahko, s entuziazmom sme si pripravili večeru. Na krajinu sa ukladal súmrak, prerušovaný svetlami lodí na Dunaji a plameňmi neďalekého Slovnaftu. Civilizácia bola na dosah ruky a predsa som si pripadal ako na opustenom ostrove. Voda špliechala, oheň pukotal, vodáci spievali pri harmonike a gitare. Dobrú noc pri Dunaji.
