Myslel som, že ako prvého posla jari uvediem nejakú rastlinu, ale dnes som v teplom jarnom dni zbadal po suchej tráve liezť slimáka meňavého. Medzi roztrúsenými prázdnymi vybielenými ulitami slimákov záhradných pôsobil ako z inej planéty. Napriek príjemnému počasiu som okrem vtáctva nevidel žiadnych ďalších jarných prišelcov, vŕby ešte nezačali rašiť a z bylín vyliezli nad zemský povrch len prvé milimetre novej zelene, takže ma tento otužilec celkom príjemne prekvapil. Bol predzvesťou prudkých zmien, ktoré prírodu v najbližších dňoch čakajú.
Párik sýkoriek belasých ma však presvedčil, že môj pohľad na prírodu je len výsledkom nedokonalých zmyslov pána tvorstva. Krásne sfarbené vtáky poletovali z byľky na byľku, preliezali suchú vlaňajšiu trávu a usilovne z nej ozobávali čosi, čo ostávalo mojim očiam ukryté. Podľa frekvencie ich pohybov sa dalo usudzovať, že úlovkov bolo nemálo. Prebúdzajúca sa jar vylákala zo zimných úkrytov bezpočet drobných obyvateľov prírody a hmyzožravé sýkorky po diétnej zime dobiehali energetický deficit.
