Baníctvopráve padlo na kolená a Novú štôlňu postihol osud mnohých ďalších baní –bola zatopená. Čo sa dalo odniesť a vyviezť výťahom sa odnieslo, všetkoostatné ostalo pod vodou, ktorá postupne zaliala celé banské dieloa začala z bane na povrchu vytekať do bezmenného potôčika, ktorý saasi po štyroch kilometroch už ako Tepličský Brusník vlieva do Hornádu. Idylkatrvala sotva pätnásť rokov. Na konci tohtoročného septembra sa podlhotrvajúcich dažďoch z bane naraz vylialo veľké množstvo vody, ktoréúdolie pod baňou riadne prepláchlo. Údolie, na konci ktorého leží miestna časťSpišskej Novej Vsi Podteplička. Jej obyvatelia boli prekvapení, vystrašení –bodaj by nie, keď sa vám potok žabe po oči zrazu z ničoho nič premení nadravú povodeň... Zišiel sa krízový štáb, zamudroval banský úrad, ale ničpodstatné sa neudialo. Mesto dalo prehĺbiť a spevniť upravené korytopotoka priamo v obývanej zóne, ale to nestačilo, keď sa voda v polovicidecembra ozvala znova. Tentokrát zaplavila záhrady, suterény rodinných domovv nive potoka. Čo ich ešte čaká?
Bol sompozrieť Novú štôlňu tesne po záplave v septembri, v decembri som sa k nejdostal až teraz, keď stopy po povodni čiastočne zahladil sneh. Otvor do banebol na konci septembra ako po výbuchu a celé údolie pod ním sa zmenilo nanepoznanie. Jediné, čo sa zmenilo na konci decembra, bol čerstvo upravenýbanský vchod.



O množstvevytečenej vody svedčila táto halda tesne pod baňou, z ktorej podľavtedajších televíznych správ vytekali vodopády. Voda sa v tesnom údolídostala za ňu, kde vymlela hlboké koryto, časť vody presiakla v mohutných prúdochpriamo cez haldu. Zdá sa, že decembrová voda z haldy aj značne odhryzla.


Kilometrovýúsek údolia pod baňou sa úplne zmenil. Po pevnej asfaltovej komunikáciineostalo na mnohých miestach ani stopy, voda si nivu potoka pretvorila podľavlastných predstáv v súlade so silou, ktorú nabrala. Dvojice snímokrovnakého miesta nasvedčujú, že aj decembrová voda riadne odhryzla zo zvyškovprístupovej cesty, ohlodala ju z dvoch strán a ostalo z nej lenúzke, sotva prechodné torzo.




Vyššiesa zarezávala, hĺbila, v nižšej, širšej časti údolia potom nahromadenýmateriál veľkoryso rozvláčala a modelovala. Kým v septembri boli natýchto miestach znateľné aspoň zvyšky cesty, v decembri po druhej povodnineostalo nič. Pôvodne nahromadený materiál bol opäť premiesený, voda z nehorôzne ukrajovala, modelovala povrch, vláčila balvany, kmene, korene stromovrastúcich pôvodne v údolí potoka.




Človekusa až nechce veriť, ale stopy tomu v septembri svedčili úplne jasne –podľa náplavov okolo cesty tiekla voda v dolnej, širokej časti údolia pripovodňovej vlne až 30 – 40 metrov od koryta potoka, okolo stĺpa elektrickéhovedenia v ľavej časti fotografie.

Kolega,ktorý tomu určite rozumie lepšie, predpokladá, že v banskej chodbe mohlodôjsť k závalu. V nadloží bane sú totiž šošovky mäkkého a nasiakavéhosadrovca, ktorý sa mohol po dlhotrvajúcich dažďoch uvoľniť. Za vzniknutouprekážkou sa začala hromadiť vytekajúca voda, kým pod tlakom prekážkuneprerazila a nevyrazila z banskej chodby von. Ak je to pravda,môžeme v oblasti Šafárky očakávať vznik prepadlísk, ktoré sú pomernečastým javom v blízkej Novoveskej Hute, ale aj na iných miestach banskýchoblastí Spiša. Horšia správa pre obyvateľov Podtepličky je, že rovnako sa kedykoľvekmôže zopakovať povodeň. Akokoľvek dobre myslené prehĺbenie koryta potoka v obcitomu nezabráni a v úzkom údolí zastavanom domami nemá šancu bezpečnea bez škôd previesť prívalovú vlnu.
Foto M.Barlog