S priateľom sme odchádzali v druhý deň tohto roka z Bobrovčeka ešte za šera. Na zatiahnutej oblohe sa nedalo vyčítať, aký deň nás čaká. No keď sme vyrazili z Bobroveckej Vápenky za Jalovcom, všetko bolo jasnejšie. Ukazovalo sa, že budeme mať šťastie. Slnko vystúpilo sponad nízkej hradby mračien a začalo sa predierať závojmi rias na modrom nebi.
Liptovská kotlina bola zaliata hmlou, ktorá sa na okrajoch prelievala, pulzovala ako zázračný živý tvor, odhaľovala a zahaľovala lesíky a dediny na úpätí Západných Tatier.
V strednej časti bola hmla hrubá, sedela nad údolím Váhu ako šľahačka. Druhá vrstva kondenzovanej vlhkosti zatiaľ zahaľovala masív Chopka.
Svahom Babiek sme vystúpali nad hornú hranicu lesa. Otvoril sa nám pohľad na celú východnú časť Liptovskej koltiny.
Nad jej východným okrajom, na samom konci hradby Nízkych Tatier, trónila Kráľova hoľa. Takto vyzerala zo vzdialenosti vyše 50 km.
Tesne pred vrcholom sa nízka riasnatá oblačnosť rozplynula, rozohnali ju poryvy prudkého vetra.
Prvý pohľad zo svahu Babiek smerom na západ. Vidno západnú časť Liptovskej kotliny, Chočské vrchy a malú Fatru.
Babky, 1 566 m n. m.
Viditeľnosť bola na všetky strany vynikajúca. Chočské vrchy a Malá Fatra.
Sivý vrch bol na dosah ruky.
Oproti nám sa týčila hradba skupiny Baníkova.
Zhruba 45 km vzdialené Piľsko...
...a Babia hora.
Nad Suchou dolinou na okraji Západných Tatier sa stále prevaľovali chumáče hmly.
Hmla v údoliach sa zdanlivo nehýbala, no na vrchole Babiek riadne fučalo.
Hradba Baníkova pri zostupe.
Posledný pohľad na Liptovskú kotlinu pred zostupom do lesa. Hmla zredla, slnko začalo zostupovať nad hradbu Nízkych Tatier.
Pohľad za seba z Bobroveckej Vápenice. Skupina Babiek, Sokola a Mnícha.
Babky sú málo výrazný kopec na západnom okraji Západných Tatier. Výstup na ne nie je náročný a pohľad z nich stojí za námahu pri ich zdolaní. Pre lepšiu predstavu si môžete pozrieť kruhový výhľad z Babiek tu.
Foto M. Barlog
