A dnes podvečer, keď by to už hádam naozaj nik nečakal, sa jeden z nich zobudil na okraji nášho mesta a vystavil svoju hlúposť na obdiv obyvateľom mesta, okoloidúcim vodičom a najmä hasičom, ktorí si to určite vychutnali.
Keď sa to deje vo februári, marci, odsudzujem to, ale v podstate ma to nerozhádže, už som si za tie roky zvykol. Príroda ešte spí a škody na nej sú minimálne. Dnes však už kvitnú čremchy okolo potoka, pri ktorom šialenec škrtol zápalkou.
V teplých dňoch všetko vo veľkom kvitne, hmyz lieta vzrušený opojnými vôňami a chuťami a normálni ľudia sú nasýtení radosťou z prichádzajúcej jari. Hlupákom však chýba zápach dymu, spáleniska, žiara ohňa.
Pokúšam sa vžiť do kože človeka, ktorý spôsobí takúto spúšť. Čo má v hlave takýto hlupáčik. Čo ho naučili v škole? Čo si odniesol z rodinného prostredia?
Pre stratenú duševnú rovnováhu jediného hlupáka zahynie za pár minút rozvíjajúci sa život v podobe množstva organizmov, o ktorých prevažná časť tejto spoločnosti ani len netuší. Zrejme aj preto je tento zlozvyk všeobecne tolerovaný a prehliadaný.
Je to podobné porušovanie zákona, aké sa deje v tejto spoločnosti v mnohých podobách nespočetne krát. Vidíme to denne v podobe nepreberného množstva odpadu, vyrúbaných drevín, prehrabávaných kontajnerov, chodcov na cyklistických chodníkoch, hormonálne narušených majiteľov nadupaných vozidiel. Hlúpe zlo má tisíce podôb.
Toto je naozaj len jedna z nich, no v kontexte dnešného dňa hádam tá najhoršia.
Hľadel som na hasičov, pohybujúcich sa v kúdoloch dymu. Viem, že je to povolanie ako každé iné, ale prečo musia títo chlapi, manželia a otcovia, riskovať zdravie a život aj kvôli hlupákom?
Hasiči pomaly dohasili, plamene zmĺkli, požiarisko prestalo dymiť. Ostala ďalšia vypálená plocha na prírode i svedomí spoločnosti. Popri tohtoročných stovkách vypálených hektárov na celom Spiši zrejme len zanedbateľná epizóda. Dúfam, že tohto roku už naozaj posledná.
Foto M. Barlog
