Projekt Life znamenal pre územie národného parku množstvo nových užitočných aktivít a partnerstiev. Prínosom bola nielen oprava a úprava chodníkov v roklinách, obnova jestvujúcich a vybudovanie nového náučného chodníka, vybudovanie nového informačného strediska, vydanie množstva odborných i populárno-náučných materiálov a máp či vypracovanie programu starostlivosti o národný park, ale najmä to, čo mal projekt priamo v názve - obnova a dlhodobé spravovanie hodnotných biotopov. Na túto časť projektu sa zamerala záverečná kontrola monitorovacieho tímu Európskej komisie, ktorá spolovice financovala celý projekt.
V oblasti nelesných biotopov sa Správa národného parku v rámci projektu zamerala na obnovu lúk v lokalitách Kopanec a Javorina, v nive Hnilca či na krasových planinách. Na ploche 140 ha realizovala revitalizáciu dlhodobo zanedbaných, zarastených lúk a vďaka partnerstvám zabezpečila ich perspektívu do budúcnosti.
Hodnotiaci tím na čele s Janom Slívom na kopaneckých lúkach.
Kopanecké lúky dnes. Na začiatku projektu pred piatimi rokmi boli husto zarastené stromami.
Kopanecké lúky, v pozadí sedlo Kopanec.
Obnova týchto lúk nie je samoúčelná. Ide o spoločenstvá s mimoriadnou hodnotou. Na ploche metra štvorcového lúky bolo napočítaných 74 druhov rastlín a na celej monitorovacej ploche 5 x 5 metrov ich bolo 116. Je to bohatstvo, ktoré nemá v stredoeurópskych pomeroch obdobu.
Zlomok zo vzácností kopaneckých lúk, kvitnúcich v tomto čase. Vstavač vojenský.
Fialka sudetská.
Poniklec biely.
Pohľady z hrebeňa Javoriny na obe strany sa za posledných 5 rokov výrazne zmenili, veľká časť pôvodných lúk sa opäť prinavrátila svojmu účelu. Ich udržiavanie pravidelným kosením je technicky a finančne mimoriadne náročné, no najmä v prostredí národného parku má mimoriadny význam.
Hodnotiaci tím a ďalší účastníci kontroly na vrchole Javoriny, v pozadí Kráľova hoľa.
Pohľad z Javoriny na severnú časť národného parku.
Druhá časť hodnotenia sa týkala lesných biotopov, konkrétne časti zameranej na prevenciu a potláčanie podkôrneho hmyzu v porastoch so zastúpením smreka. Na rozdiel od našich lesníkov si Európska komisia nemyslí, že používanie chemických prostriedkov na území národného parku je tým najvhodnejším spôsobom, preto svojim vkladom podporila celkom iný prístup.
Pri ceste v lokalite Hans-Jakubová ukazoval Andrej Gubka členom komisie pod kôrou ležiaceho smreka spôsob, akým sa lykožrút rozmnožuje a poškodzuje a ničí smrek. A. Gubka je pracovníkom Národného lesníckeho centra, ktoré bolo partnerom projektu a v rámci neho našli lesníci s ochranármi spoločnú reč.
V poraste nad cestou sme našli aj dôvod tejto spokojnosti.
Lesníci v napadnutom poraste síce napadnuté stromy tradičným spôsobom označili a vyrúbali, ale neodviezli. Ležiace stromy priamo na mieste odkôrnili, čím znemožnili ďalší vývoj podkôrneho hmyzu. Bez nepriaznivého vplyvu na biotu, bez nutnosti vyrývať prístupové cesty, s ponechaním hmoty v poraste. Zvýšené náklady na takýto nadštandardný postup boli hradené z prostriedkov projektu Life.
A. Gubka s Tomášom Dražilom, koordinátorom projektu za Správu Národného parku Slovenský raj.
Aj laikovi je zrejmé, že takýto spôsob potláčania kalamitného výskytu obávaného hmyzu sa ťažko môže stať štandardom vo všetkých ohrozených lesoch Slovenska. Ide o mimoriadne náročný spôsob spracovania kalamity, ktorý sa na území Národného parku Slovenský raj používa len na území s tretím a štvrtým stupňom ochrany, teda nie v celom parku. Napriek tomu to nie je spôsob v slovenských lesoch neznámy. Minimálne na území spišskonovoveských mestských lesov sa nejaký čas používala na skladoch dreva. A ak zoberieme do úvahy tých sto miliónov, ktoré chce vláda naliať do slovenského lesníctva, je nepochopiteľné, že na zvýšené náklady prírode priaznivého spôsobu sanovania kalamity sa financie nenájdu. Keby sme od týchto zvýšených nákladov odpočítali náklady na chemické prostriedky, technické zariadenia, sprístupňovacie práce a zásahy, aj cena odkôrňovania by sa zreálnila.
Zatiaľ ostáva používanie chemických prostriedkov v lesoch národných parkov slovenskou hanbou.
Foto M. Barlog
