Na konci osemdesiatych rokovminulého storočia vtedajší riaditeľ TANAP slávnostne vyhlásil, že sa SpráveTANAP podarilo sprístupniť asfaltovými cestami všetky hlavné dolinyv národnom parku. Na tento akt doplácajú lesy TANAP práve dnes, keď nie jeproblémom dostať sa s ťažobnou technikou prakticky kdekoľvek.
V Látanej doline,ústiacej do Roháčskej, je solídna asfaltová komunikácia s betónovýmimostami až po Šindľov žľab. Je využívaná na ťažbu smrekov, napadnutýchpodkôrnym hmyzom, na celej ľavej strane doliny. Ako to vyzerá v praxi simôžete pozrieť na nižšie uvedených fotografiách. Pripomínam len, že to nie súfotky z nejakého hospodárskeho lesa miestneho urbariátu kdesi uprostredpolí, ale z lesa v národnom parku, na ploche ochranných lesova lesov osobitného určenia, v treťom stupni ochrany, v ktoromtreba súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny okrem iného aj na výstavbulesných ciest a zvážnic. Ako vidno, vyrytie približovacej cesty sa zazvážnicu nepovažuje. Ako pekný paradox zákona o ochrane prírodya krajiny tu môžeme vidieť zásadnú nezrovnalosť – táto cesta je vedenáparalelne so značkovaným turistickým chodníkom, dokonca ho križuje. Turistapodľa zákona nesmie v treťom stupni ochrany opustiť vyznačený turistickýchodník, ale dymiaci, vrčiaci stroj, po ktorom ostáva rozsiahla erózia pôdy, jetu ako doma...
Na pravej strane dolinyvidno rozsiahle plochy vyschnutých smrekov. Z tých už rozširovaniepodkôrneho hmyzu nehrozí, ale ako hospodársky artikel na speňaženie sú ešteisto dobré. Aj to je, usudzujem, dôvod nezrovnalosti v navrhovanej zonáciinárodného parku. Kým Štátna ochrana prírody SR, Správa TANAPu (rozumejochranári) tu navrhuje A zónu s piatym, teda bezzásahovým stupňomochrany, Ministerstvo pôdohospodárstva SR (rozumej lesníci) chce až po hrebeň lenzónu B so štvrtým stupňom, v ktorom je ťažba prípustná. Kým ochranárichcú, aby na území národného parku bola v súlade so zákonom ochranaekosystémov podstatne nezmenených ľudskou činnosťou nadradená nad ostatnéčinnosti, lesníci prírodným procesom nedôverujú a považujú sa v tomtosmere za dokonalejších. Finančný benefit z predaja dreva je už len malýmbonusom za ich prospešnú činnosť.
Napokon – niet sa čomučudovať. Kým budú v tomto území pôsobiť na výsmech sveta dve Správynárodného parku, ťažko možno očakávať iné než dvojkoľajnosť spravovania územia,ktoré formálne vyhlasujeme za národné bohatstvo a dedičstvo, za biosférickúrezerváciu, za provinciálne a biosférické biocentrum, za územie európskehovýznamu. Aj tak je len, ako svojho času výstižne tvrdil VLK, TANAPrd.
Foto M. Barlog
