Väčšina z nás je, som presvedčený, zmätená z možností, ktoré dáva práca s počítačom. Ľudia nechápu, čo sa v tom stroji deje, neovládajú možnosti jednotlivých programov a správajú sa pri práci s nimi podľa zabehaných zvykových matríc – v tom lepšom prípade podľa toho, čo sa naučili v kurze strojopisu, v tom horšom podľa toho, čo vidia na obrazovke pred sebou. Skúste si v ľubovoľnom texte napísanom vo Worde kliknúť na veľmi užitočný nástroj – zobrazenie netlačiteľných znakov (Zobraziť všetko) – a bude jasné, o čom vravím. „Formátovanie“ medzier medzi slovami dvoj- až sedemnásobným stlačením medzerníka, formátovanie delenia slov na konci vety pomlčkou a klávesou Enter, formátovanie začiatkov odsekov medzerníkom – to sú najbežnejšie spôsoby úpravy textu. Len sa pozrite v takom texte do okienka Štýly a formátovanie – na dvoch – troch stránkach ich zmätený program vytvorí dvadsaťpäť, hoci má predvolených šesť a sami ste úmyselne nevytvorili ani jeden. Bežný užívateľ Wordu pravdepodobne nemá o takejto možnosti ani šajnu... Ak sa cítite týmito riadkami dotknutí, patríte k výraznej menšine gramotných užívateľov textového editora. Neverte, že je vás veľa. Skúste si pozrieť akékoľvek vysokoškolské skriptum, dostupné v elektronickej podobe, a často vám ostane rozum stáť. Viem, že to vyzerá malicherne – veď čo už, ako je to sformátované, hlavne, že vytlačené na papieri to vyzerá celkom pekne a dá sa to čítať... Potom už len poviem, že patríte k šťastlivcom, ktorí nepotrebujú s takýmito textami pracovať, nepotrebujú ich ďalej upravovať. Keby ste to museli, asi by ste začali hľadieť na celý problém trocha ináč. Ak si totiž naozaj dáte tú námahu a takýto text upravíte, zistíte, že zo stostranového dokumentu o veľkosti 1 MB sa zrazu stal sedemdesiatstranový s veľkosťou 125 kB. Nestratili ste pritom z pôvodného textu jediné slovo, jediný odsek a celý text vyzerá temer úplne rovnako, ako pôvodný. A aby som nebol jednostranný – nedávno som si pre potreby samoštúdia stiahol z internetovej stránky Ministerstva ŽP SR text zákona o odpadoch. No a to bola skutočná lahôdka. V celom dokumente hádam ani nie sú dve slová, ktoré by boli oddelené len jednou medzerou...
Netýka sa to, samozrejme, len textových dokumentov. Obľúbené prezentácie sú často úplne zbytočne obrovskými, ťažko sa spúšťajúcimi súbormi, prepchatými zbytočne veľkými fotografiami a všakovakými grafickými efektmi. Využiť čo sa dá miesto vybrať si rozumne a s mierou z ponúkaného...
Prečo o tom vôbec píšem? Práve uplynulo obdobie, v ktorom sa táto naša negramotnosť naplno prejavila úplne prakticky. E-mailové schránky boli prepchaté vianočnými a novoročnými blahoželaniami. Kto by nevyužil priložiť k obyčajnému textu aj nejakú tú potešujúcu fotografiu? Netiketu však dodržiava málokto (málokto o nej vôbec vie) a tak v sieti nastalo prechodné pnutie nevyžiadanými súbormi s veľkosťou od 500 kB vyššie. Žiaden problém pripojiť k e-mailovej správe fotku s veľkosťou 1 MB. Kliknúť na Odoslať a viac sa nestarať. Je veľmi pravdepodobné, že takýto odosielateľ sedí za stolom v kancelárii úradu či organizácie, ktorá je pripojená na sieť pevnou linkou bez obmedzení.
Ja však sedím za stolom vo vlastnej pracovni a pripájam sa cez vlastnú analógovú telefónnu linku (aký anachronizmus! – ale zatiaľ úplne korektný). Keď sa mi otvorí pripojenie a na displeji vidím, že zo schránky mi práve prichádza 10 správ o objeme 2,5 MB a že to bude trvať 40 minút – koho by to potešilo? Môže mi potom aj najlepší priateľ blahopriať krásnymi slovami a prihovárať sa mi čarokrásnou zasneženou krajinkou!
A pritom naozaj stačí tak málo. Prehnať 1,5 MB digitálnu fotografiu cez editor. Taký XnView urobí z tohto mamuta pri bohato čitateľnej veľkosti 20 x 15 cm súborík s veľkosťou 80 – 90 kB. A potom ešte DietJPG, ktorý z tohto koláčika ukrojí aj tak nepotrebné informácie a ostane čistý výsledok – súbor s veľkosťou 50 – 80 kB. Konečným produktom bude správa s veľkosťou do 100 kB, čo je práve hranica, ktorú by nevyžiadaná pošta medzi slušnými ľuďmi nemala presiahnuť. Stačí na to 5 minút času a trocha digitálnej gramotnosti. Je to tak veľa?