Domnievam sa, že môj dlhoročný boj s chorobou ma oprávňuje zverejniť svoj názor na niektoré klady a nedostatky, ktoré som spozoroval počas posledného pobytu v jednej z Bratislavských nemocníc.
Nedávno som po dlhej dobe relatívne stabilného stavu dostal druhý infarkt a k tomu silný zápal pľúc. Desať dní som bol hospitalizovaný na IV. internej klinike LFUK, UNB nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ul. v Bratislavskej Petržalke.
Kvôli vyššej teplote v izbe než na akú som zvyknutý doma a nedostatočnému vetraniu som nevedel dobre spávať, preto som veľmi pozorne sledoval prácu sestričiek a ostatného ošetrujúceho personálu. Veľmi oceňujem neuveriteľne oduševnenú a skutočne statočnú prácu sestričiek. Považujem ju za poslanie, ktoré nemôže robiť každý. Otáčanie ťažkých pacientov, ich umývanie, odnášanie výkalov, moči, plienkovanie, injekcie, infúzie a ďalšia manipulácia s pacientmi je veľmi náročná a často krát ju nemôže robiť jedna sestrička, musí si zavolať pomoc. Komunikácia sestričiek s pacientom je na vysokej úrovni napriek tomu, že to nie je vždy ľahké. Ja som napríklad nepočujúci a musím používať načúvacie prístroje. A len vďaka trpezlivosti sestričiek a lekárov som sa s nimi dokázal vždy dorozumieť.
Mal by som však prosbu smerom k lekárom. Pokiaľ to nie je nutné, prosím, neodporúčajte zbytočne cievkovanie starších, pohyblivých a mentálne zdravých pacientov, nakoľko jednak pridávate prácu aj tak preťaženým sestričkám a naviac výrazným spôsobom negatívne zasahujete do znovuzískania kondície pacienta po prepustení z nemocnice.
A ešte moja úprimná prosba ku všetkým sestričkám. Nezabúdajte, prosím, kde sú vypínače na zhasínanie svetiel. Aj keď ide o moderné svetlá, pacientom vadí časté a dlhotrvajúce svietenie v izbách, ako aj nedokonalé vetranie. Nehovoriac o tom, že pri takej veľkej nemocnici, ako je Antolská to stoji veľa peňazí, ktoré by mohli byť použité napríklad aj na vaše platy. Neodchádzajte zo Slovenska do zahraničia. Štát vie, že má voči vašej práci pozdĺžnosti v podobe platov a skôr, alebo neskôr sa s nimi musí vyrovnať. Ak odídete, stratíte možnosť starať sa o svojich blízkych, starých rodičov, prarodičov a ostatných pacientov na Slovensku. Ste slovenské sestričky a vaše miesto je na Slovensku. Svojim zotrvaním v tejto krajine zároveň prejavujete aj svoj vzťah k nej a svoje vlastenectvo. Odchod do zahraničia by ste neskôr mohli oľutovať.
Tieto riadky som napísal s vedomím, že moje úprimne slová nájdu pochopenie a pomôžu ešte viac zdokonaliť vašu prácu a tým prispejú k spokojnosti tých, o ktorých sa s láskou a obetavosťou staráte.
