Skúšali sme vetranie zapnúť, ale motor ventilátora sa nerozbehol. Zavolali sme teda dispečerovi, aby zohnal elektrikára. Janko chcel počkať na elektrikárov, ale ja som sa ponáhľal do roboty, aby sme dohnali rest z predchádzajúceho dňa a splnili tak plán ťažby. Odložil som si vrchné šatstvo, zobral do ruky krompáč a popri žľaboch som prešiel dopredu k čerstvo odstrelenej kope uhlia. Jankovi som zakričal, aby pustil žľaby. Ako som však uvoľňoval časť foroty, zrazu sa mi zotmelo pred očami a zakrútila sa mi hlava. Stratil som vedomie a spadol na pohybujúce sa žľaby.
Zrazu všetko stíchlo. Janko našťastie nestihol odísť od vypínača, a tak mohol rýchlo zastaviť dopravný žľab. Keď si uvedomil, čo sa stalo, pribehol ku mne a ťahal ma za paže po žľaboch von, na vzduch, do hlavnej chodby. Až na konci žľabov pred výsypom som sa čiastočne prebral. Cítil som bolesť na svaloch rúk, za ktoré ma ťahal a pálenie na chrbte z toho, ako sa moje holé telo šmýkalo po železných žľaboch plných uhlia. Keď sa mi zdanlivo uľavilo, pokúšal som sa postaviť na nohy. Nešlo to. Len čo som sa postavil, musel som si hneď sadnúť, aby som nespadol. Chvíľu sme čakali v hlavnej chodbe na vzduchu a mysleli sme si, že sa mi uľaví. Môj stav sa ale nezlepšoval. Navyše som začal zvracať, preto Janko zavolal banským telefónom záchranárov.
Záchranári mi hneď v bani nasadili kyslík a transportovali ma na povrch do ošetrovne. Cestou sme stretli elektrikárov, ktorí smerovali na naše pracovisko. Po príchode do ošetrovne mi zaviedli infúziu do žily a popritom som dýchal kyslík. Ležal som tam viac ako tri hodiny. Až vtedy som mal dosť času rozmýšľať o tom, čo sa vlastne stalo. Uvedomil som si, že v mieste, kde som sa pohyboval, nebolo pracovisko dostatočne vetrané. V dôsledku toho tam bola nadmerná koncentrácia kysličníka uhoľnatého, ktorého som sa nadýchal a stratil som vedomie. Našťastie tentoraz bol môj kolega rýchly a záchranári prišli včas. Vďaka tomu táto nepríjemná udalosť nezanechala na mojom zdraví žiadne následky.
