Začiatkom sedemdesiatych rokov sa v Čunove vyvlastňovalo, a to aj napriek tomu, že dôvody uvedené v príslušných rozhodnutiach Okresného národného výboru boli vykonštruované a nepravdivé. Naviac tento orgán nemal v tom čase právomoc na vyvlastňovane pozemkov. Hovorili o tom neskôr pracovníci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojich poradách, kde boli zastúpené aj orgány Štátnej správy.
V rokoch 1996 - 2000 prebiehal v Čunove ROEP (register obnovenej evidencie pôdy). Väčšina občanov o tom nevedela a nemohli teda uplatniť nárok na svoje vlastníctvo. ROEP sa jednoducho urobil bez vlastníkov pôdy, čo sa ukázalo ako zásadná chyba. Vtedy zlyhal Miestny národný výbor ako orgán miestnej štátnej správy, ktorý vlastníkov pôdy neinformoval o tom, čo sa robí s ich majetkami a najmä o tom, aby sa k vlastníctvu prihlásili.
Výsledok ROEP bol taký, že viac ako 55 % vlastníkov pôdy bolo neznámych. (To však v skutočnosti nebola pravda.) V takom prípade podľa príslušného zákona môže Obvodný pozemkový úrad nariadiť pozemkové úpravy. Pôda neznámych vlastníkov prepadla v prospech štátu. Štát teda získal neoprávnene značnú časť ornej pôdy v katastri obce. Prišiel k nej vyvlastnením, bez akéhokoľvek pričinenie.
Súčasné rozmiestnenie získaných parciel v katastri obce však nevyhovuje Pozemkovému fondu, Magistrátu a iným štátnym vlastníkom, nakoľko ide o lukratívnu pôdu v blízkosti hlavného mesta SR Bratislavy. Štátni vlastníci potrebujú mať poľnohospodárske pozemky viac pohromade, aby s nimi mohli voľne nakladať. Toto je zrejme hlavný dôvod pozemkových úprav.
Slovenský pozemkový fond ako vlastník značnej časti pôdy v katastri si objednal u firmy Geoteam Bratislava plán pozemkových úprav. Podľa tohto plánu všetci vlastníci musia poskytnúť 4 až 5 % (malo to byť až 10 %) výmery pôdy zo svojej plochy na úpravy územia vrátane ciest, zelene, ale aj na presun parciel jednotlivých vlastníkov.
Prečo nemôže štát urobiť pozemkové úpravy na svoje náklady a poskytnúť väčšie percento pôdy z vyvlastnených pozemkov? Veď okradol pôvodných vlastníkov o pôdu nezodpovednou prácou svojich orgánov a navyše sú pozemkové úpravy zrejme iba v jeho záujme. Pôdu totiž obhospodaruje PD Dunaj a nové cesty nikto z pôvodných vlastníkov nepotrebuje. Sú tam totiž staré cesty a každý vlastník pôdy, ako aj jej terajší väčšinový užívateľ sa vždy bez problémov dostal k svojim pozemkom. Navyše tu vzniká dôvodné podozrenie, že úradníci pri premiestňovaní pozemkov jednotlivých vlastníkov účelovo manipulujú v prospech štátu.
Aj takto vyzerá v praxi spravodlivosť realizovaná vraj podľa platného zákona úradníkmi Obvodného pozemkového úradu. Dotknutí občania to vnímajú ako premiestňovanie ich pozemkov na nevýhodnejšie miesta a postupné vyvlastňovanie častí pozemkov, ktoré sú ich súkromným vlastníctvom.
