Jeseň v plnom odkvete

Rozhodol som sa pozrieť jeseni na zúbok. Aby ma pri tom nekusla do oka, rozhodol som sa, že tak urobím radšej cez hľadáčik fotoaparátu. Aj keď - hľadáčik. Jeseň nejako veľmi hľadať netreba. Jeseň si nájde vás. Nás. Všetkých. Jeseň je jednoducho všadeprítomná.
Dosť bolo ale rečí, začnime. Pre začiatok to vezmeme globálne, alebo, ako chcete, z nadhľadu. Takto napríklad vidí jeseň Pajštúnsky hrad.

(všetky obrázky sú klikateľné pre väčšie rozlíšenie)

Teraz si ju pozrime z boku...
Poďme bližšie...
Ešte bližšie....
Až úplne najbližšie. A tu ju máme, kvintesenciu jesene, obyčajným smrteľníkom bežne známu ako listy. Farebné a opadané. Toto je jeseň. Dobre si ju pozrite, lebo bližšie už nepôjdeme.
Jeseni sa však zem máli. Chce viac a viac a listy preto občas hádže i do vody.
A keby len to...ona si tú vodu niekedy jeseň ukradne celú!
Aby jej nepadli za obeť, dokonca aj lode prijímajú jej hru a berú na seba jesennú kamufláž.
Z rovnakého dôvodu sa maskuje napríklad i tento dom. Nechce žiadne problémy.
Správne totiž tuší, že ak by vzdoroval, jeseň by ho jednoducho zožrala, ako tohto neboráka.
Dokonca aj labute človek stretne len tie hnedé. Ktovie čo tým bielym jeseň urobila. Ani si nechcem predstaviť.
Čo ako sa jeseň snaží, stále však ešte nevyhrala. Ako môžete vidieť, pod krídlom jesene, tráva sa stále zelenie.
A teraz tie vážky. Keď som v štvrtok vyrazil na fotolov, ani mi nenapadlo, že vážky ešte fungujú. Predpokladal som, že jeseň im už dala poriadnu lekciu z ktorej sa spamätajú tak nabudúci rok. Chyba! Vážky nielenže stále lietali, ony mi dokonca ochotne pózovali!
alebo takto...
Čo vám budem hovoriť, pre fotografa číre potešenie. Keď som si pomyslel, že lepšie to už nebude, zjavila sa ďalšia, tentokrát o dosť väčšia ako ostatné a nejako čudne zalomená. Nazvime ju teda Filoména :)
Ako sa ukázalo, Filoména bola v podstate vážky dve, pričom tá prvá držala druhú zaháknutú za hlavou. Nebudem to naťahovať, obrázky aj tak povedia viac. Filoména zakrúžila po okolí, vyhodnocovala, kde by asi tak bolo najlepšie miesto na milostné mambo džambo a, pochopiteľne, vybrala si mňa, konkrétne oblasť na ľavoboku pod ľavou bradavkou. Akože vážne, ja som ináč veľmi slušný človek a rešpektujem súkromie iných, ale toto... Tak som ich sfotil. Je síce pravda, že keď sa človek nemôže hýbať a z pochopiteľných dôvodov nevidí ani na displej ani cez hľadáčik, tak výsledná kvalita nie je úplne tip top, ale dá sa.
Ako som sa dočítal, toto je síce len prvá fáza procesu párenia (v tej druhej sa zaháknutá vážka celá skrúti a aj ona sa "napojí" na tú prvú, to som však už nevidel. Filoména sa po chvíli zdvihla a už jej nebolo. Ostala mi (nám) po nej len táto fotka.
A týmto sa s vami lúčim. Filoméne prajem veľa krásnych vážčiat a vám pekný deň. Nabudúce.