verí v smiech...... ČO NA SRDCI, TO TU ........ Zoznam autorových rubrík: Mudrovačky, Písačky a slovné hračky, Takmer zbytočné postrehy, Tajné tipy, Pre zmenu vážne, Rozhovory, Nezmysly všade vôkol, Fotografie, Súkromné, Mozaika
Dnešok som sa rozhodol zasvätiť boju proti zime. V snahe nenechať čo len centimeter štvorcový môjho tela napospas besniacemu mrazu sa mi podarilo docieliť, že počet vrstiev ľubovoľného oblečenia v ktorom som vyrazil do nečasu, dosiahol úctyhodné číslo 10.
Tak som si povedal, že sa s vami podelím o zistenie vyplynuvšie zo sledovania drásavého bijáku zvaného Umučenie Krista. Reku, precítim Veľkú noc až na kosť a pozriem náboženský megahit, nech viem o čom vlastne bola tá hystéria o napaľovaní CD-čok farármi a následné bootlegové premietačky nedočkavým pravoverným. No a ty vole, to vám boli občas haluzné scény priam lynchoidného charakteru, prípadne slušne zvládnuté hororové zábery. O posolstve sa dnes baviť nebudeme, akurát mi napadlo, že aha, aké zaujímavé, väčšina fanúšikov tohto filmu sa krvákov a všeobecne akýchkoľvek rušivých obrazov stráni ako čert kríža (čoho iného, že :) a pritom len stačí naservírovať hrôzu na striebornej tácke vhodného príbehu a - voilá! zrazu nemajú problém odsledovať systematicky dôkladné kaličenie ľudského tela (s božskou podstatou či bez, tela rovnakého ako máme všetci) až do chvíle kým nie je zaliate krvou od hlavy po päty. Že to zvládam ja, ošľahaný tuctami temných filmov, mi pripadá normálne. Že to v Umučení Krista strávia i zarytí odporcovia násilia na obrazovke, častokrát konzervatívni dedkovia a babky, je naopak, vskutku bizarné. Žeby sme vo svojej prapodstate zbavenej civilizačno-ideologického nán
Toť veľmi nedávny rozhovor prebehnuvší v našej domácnosti v súvislosti s blížiacim sa hokejovým šialencom. Ups, šialenstvom :) Ja, t.j. ja: Všade kam sa dnes pohnem, všetci len o hokeji. A náhodou, v podstate je to celkom príjemné, vedieť, že celá krajina sa nesie na rovnakej vlne, chápeš, ešte aj s nejakým idiotom si momentálne môžeš porozumieť ak chceš, stačí zarevať Slovenskóóóó a je to v pohode, aj keby ťa tesne predtým išiel zarezať. We're all one, we flow in unison...(c) Human Traffic (nie, toto som v skutočnosti nepovedal, to je len popkultúrny odkaz :) ) Marwin, t.j. moja múdra: Vidíš, a Američania v tomto žijú celý život... :-))
Za oknom poletujú vločky veľké ako klišé, ktorým som začal túto vetu a ja tu sedím, prikladám si ľadové obklady na miesto, odkiaľ mi mimoriadne krvavým spôsobom pred hodinou odňali zub a dúfam, že ibáče zaberú skôr, než injekcie vyprchajú a do čeľuste sa mi zahryzne bolesť ako besný pitbul. Chemikálie, výmena stráží! Otupiť receptory bolesti! Sfetujte ho! Sir, yes, sir!
Vopred sa priznávam, nečítal som definíciu literárnej kritiky, napriek tomu si však trúfam tvrdiť, že dnešný Literárny štvrtok je jej pomerne nešťastnou ukážkou. Pochybujem totiž, že jej cieľom je vyjaviť čitateľovi vopred celý dej knihy, čo ako bola úžasná a kritik bol ňou unesený. Neviem kvôli čomu čítajú romány iní, ale vždy som mal za to, že ich čaro spočíva v postupnom splietaní a následnom rozplietaní príbehov. Tak teda pekne ďakujem, milý pán Jozef B. Aspoň ten koniec ste prezradiť nemuseli.
...jeseň je najmä o jednom: Nájsť si kdesi čo i len malú alej javorov zaodetých do čo najsýtejšej žltej a brodiť sa v pod nimi vzniknuvších kanadských závejoch za sprievodu onoho dobre známeho šušťania s rovnakou roztopašou a potešením ako keď ste mali päť, pätnásť a i pätadvadsať; len tak trochu našuchoriť zemi perie, skôr než jej ho iniciatívni zhrabávači ošklbú a sneh dokoná dielo skazy.Pretože reorganizácia zasadacieho poriadku zosnulých listov je proces večný a ospravedlnenie za nevykonávanie tejto bohuistomilej činnosti v podstate ani nejestvuje. (osobná poznámka - ej, ale som dnes vstal na romantickej strane postele! :) )
Tieto riadky píšem vo vlaku. Teda vlastne, ak mám byť presný, vo vlaku už dávno nie som a sedím doma za počítačom, ale písal som ich tam, prisahám! Teda okrem tohto úvodu, kde to všetko len zbytočne komplikujem.Ako vždy.
Štvrť storočia som žil na 13-tom poschodí a mal som viac než dosť príležitostí oceniť čosi tak bežné ako výťah. Keď som občas musel vyšliapať 208 schodov deliacich ma od pohodlia môjho domova, neustále som si pripomínal poznatok, získaný z akéhosi časopisu, ktorý robil môj výstup omnoho znesiteľnejším: Každý schod predĺži váš život o štyri sekundy. Paradoxne, málokedy som mal dostatok času či vôle získať takýmto jednoduchým spôsobom 13 minút 52 sekúnd k dobru. Väčšinou som pred vidinou dlhovekosti uprednostnil jednoduchú možnosť stlačiť jediné jedno tlačidlo (tak dobre, v prípade privolávania výťahu maximálne 2) a všetku námahu preniesť na ozubené kolesá poslušného stroja, ktorý som (a to ma fascinovalo vždy najviac) nevymyslel, nezostrojil ani nenainštaloval. Vitaj Star Trek.No nie je ten svet vďaka vedcom úžasný?
Stojíme vnútri, obzeráme sa vôkol. Toto je chvíľa v ktorej sme v našich predstavách vždy skákali od radosti (ako sa hovorí, po plafón). Niekde je však zádrheľ. Neskáčeme, zdá sa, že eufória má dnes veľmi nízky strop. Naopak, skôr na nás už v predstihu dopadá pocit únavy z toho, čo vidíme. Taká malá depresia na úver. Špina a drina za dva milióny.
Chvalabohu že som aspoň lektor a nie učiteľ. To by som sa už rovno mohol ísť obesiť. Nie že by bol medzi nimi až taký rozdiel. Tu sa jedná o imidž. A ani ten lektor nie je bohviečo, povedzme si úprimne. Znie to tak trápne jednoducho. Nemenežujem žiadne programy, nekoordinujem žiadne projekty. Nie som ani poradca a ani zástupca nejakej mamutej firmy na značke ktorej by som sa priživil, ani len ten úbohý asistent nejakého konzultanta nie som. Som korporátna nula. To chce zmenu.
I don't got that bad of a mouth, do I? Fuck shit ass bitch cunt, shooby-de-doo-wop.... Eminem - Who Knew (The Marshall Mathers LP)
