Každý, kto má výhrady k americkej politike svetového policajta a zároveň veľmi nemusí akčné filmy plné klišé, bude milovať tento film. Ten totiž vôbec nešetrí ani jedno ani druhé - Američanov zosmiešňuje práve tak ako bombastickú Bruckenheimerovu produkciu (k inšpirácii ňou sa autori otvorene hlásia). Ten, tamten či onen, svoje dostanú všetci, čo upadli v nemilosť, tentokrát najmä celá plejáda mudrlantských hercov ponúkajúcich lacné riešenia svetových problémov s Alecom Baldwinom v čele (kým iným, že).
Takýto prístup síce nie je žiadna novinka (keďže o tom bol vlastne celý South Park), primitívne jednoduchá grafika seriálu (čo ako kultová), však nemohla dať vyniknúť citu pre detail, ktorého majú tvorcovia až až. Kamkoľvekľvek kamera zablúdi, niečo sa tam deje, hýbe, točí. A že prečo je to také úžasné ? Pretože Team America je bábkový film a ako taký nemá konkurenciu. Predstavte si vaše návštevy bábkového divadla spred mnohých rokov, pridajte technológie roku 2004 a slušný rozpočet k tomu. Nakoniec to vynásobte veľkou kreativitou a zmyslom pre humor a máte výsledok. Team America vás občas nechá len nechápavo krútiť hlavou nad tým, čo všetko sa dá vytvoriť s bábkami a pôsobí niekedy reálnejšie než skutočne hrané filmy. Darí sa mu to najmä vďaka tomu, že vám ani na sekundu nedovolí pochybovať o svojej serióznosti a všetko v ňom je maximálne profesionálne - od premyslenej kamery cez fantastický zvuk až po bezchybné zladenie scén s hudbou. Pritom vám celý čas servíruje jednu absurditu za druhou a vy sa nestačíte diviť, čo to vlastne sledujete. Je v tom všetko, čo má mať klasický akčný trhák - výbuchy, spomalené zábery, nevyriešené vzťahy, klipovité montáže, bábkový sex (!!!), traumy z minulosti i skvelý záporák v podobe malého, nervného Kim-čong-ila. To všetko je však namixované takým spôsobom, že slabšie povahy film takmer isto neunesú.
Najväčšie čaro filmu totiž spočíva v jeho schopnosti nečakane preladiť z ťažkých pateticko-patriotických výlevov podfarbených pompéznou hudbou do sfér násilných a občas až nechutných, keď je zrazu úplne jasné, čo si o tom autori skutočne myslia. A hoci sú niektoré scény občas vytunované až na hranicu únosti, fanúšikov anarchistického zosmiešnovania všeobecne pretláčaných hodnôt film určite dostane. Za odmenu sa potom dočkajú i spektakulárnych záberov zničenia Eiffelovky či egyptských pyramíd v mene vojny proti terorizmu, skvelých piesní (America, Fuck Yeah! alebo I'm so Ronery) a hlášok, na ktoré sa nezabúda („I promise I will never die!“). Na druhej strane, ak ste skôr útlocitní a úzkoprsí, radšej si pozrite niečo iné. Zbytočne by ste sa rozčúlili.
Mimochodom, Trey s Parkerom vyhlásili, že s bábkami už robiť nebudú, vraj to bola strašná makačka. Že si nabudúce najmú živých hercov a ušetria si tak nervy. Na jednej strane je to škoda, pretože filmov ako tento už asi veľa neuvidím. Ale keď sa to tak vezme, so skutočnými hercami môžu byť dobrí aspoň ako Tarantino. A to mi vôbec nevadí.
