Žil raz v Košiciach jeden chlapík, pouličný predavač kníh. Ten chlapík mal okrem iného rád cestoviny, film 21 gramov a televízny seriál Twin Peaks, ktorý mal nahratý na siedmich dnes už zodratých videokazetách. Ináč to bol veľký moromilec, často k moru chodil na dovolenky (1,2,3,4) a som si istý, že i v tejto sekunde by isto chcel byť niekde, kde mohutné vlny v smrteľnom kŕči búšia do skál, čo skál, priam brál nezlomne odolávajúcich speneným slzným perutiam kdesi na popreží Gilbraltaru (úprimne povedané, nemám šajnu ako to na Gibraltare vyzerá, ani len dokument na Spektre som nevidel, nevadí :) ) No ale tie vlny. Ten fascinujúco pravidelný šum. Ten vzduch. Tá vôňa. Tá sila. Ten život. Tam by chcel byť, tým som si istý.
Potom tu máme chlapíka, čo raz žil na predmestí Londýna, kde roznášal ráno na bicykli noviny. Tento bol zasa fanúšikom Star Treku, sójovej omáčky Heinz a filmu Snatch. Ako ho poznám (hm, zdá sa, že poznám všetky dnešné postavy :), ten by teraz takmer isto chcel byť na Szigete, tam, kde nikdy neprší, kde sa je Turo Rudi a kde sa do stanu lezie o šiestej ráno po tom, čo stíchlo búšenie už i v Party Arene a keď telo má s vôľou už len málo spoločného.
Tretí chalanisko pracuje ako drvič a balič peny, bytom na Dlhých Dieloch. Vážny Monty Python závislák (7 dnes už obstarožných hádajte čo), jogurtový fanatik (Pino, this one's for you, bruv! :) a fanúšik najväčšieho filmového trapasu na svete - Fantozziho {za čo sa odmieta hanbiť). Jeho v mladosti rôznymi sci-fi pridájaná duša by neváhala isto ani sekundu, ak by mala možnosť odskočiť si na chvíľku kdesi do nevákuového vesmíru, trebárs aj hneď.
No a ten posledný, ten lektor angličtiny z Ovsišťa, ten si rád pozrie Priateľov nasledovaných dajme tomu takým Krstným Otcom. Ak má práve chuť, je veľká šanca, že ho pri ich sledovaní nájdete poživačne degustovať syr vo všetkých formách a skupenstvách. Občas ho podozrievam, že by rád utiekol niekam na osamelý salaš, tam ovciam cecky stískal a z nadojeného mlieka napokon tie syry i sám vyrábal.
A teraz príbeh: Ako áno, ako nie, naši štyria hrdinovia sa jedného dňa stretli a na základe výnimočných vzájomných sympatií a kompatibilných pováh sa rozhodli vytvoriť jedinú, unikátnu osobnosť a to... tramtadadá, prekvapivá pointa - MŇA! Nuž a ja, nikto iný, som si založil tento blog na ktorý dennodenne chodievam a z času na čas ním oblažujem čitateľov nadbytočnými informáciami z môjho života. A potom si jedného dňa Oskar napíše článok, ktorý mám zasa raz poslať ďalej a ja viem, že ak nenapíšem následovné mená, všetkým štyrom nám zajtra na hlavy spadne lešenie a rozdrtí nás v prach, z ktorého sme údajne aj tak všetci vzišli (prípadne na kašu): Konrád Rieper, Ďuri Balucha, Sheik Yerbouti a Petra Demková :)
Ale prečo mám neodbytné tušenie, že to majú všetci na háku?
