Cez deň pracuje ako sústružník v skľučujúco industriálnom prostredí továrne, zatiaľ čo po nociach osamelo vysedáva v letiskovom bare a hľadá vykúpenie v náruči prostitútky, jediného človeka, ktorému na ňom aspoň trochu záleží. V chorobne vychudnutej tvári sa mu zračí taká únava, že už len samotný pohľad naň je deprimujúci. Jeho vyziabnutá, vycivená schránka je už len sebaparodujúcim tieňom človeka, ktorým býval, kostlivcom, čo má problém udržať sa na nohách. Jediné, čo v chátrajúcom tele ešte stále pôsobí ako-tak živé, sú jeho oči, ich pohľad však značí, že ani vnútro na tom nie je o nič lepšie. Jeden by si pomyslel, že odpočinok je to prvé, čo si bude telo pýtať a predsa - Trevor Reznik nedokáže v pokoji spočinúť a vytúžený, oslobodzujúci spánok sa nie a nie dostaviť...
Naopak, v desaturovanom svete bezútešných farieb občas balansujúcich na hrane čienobielosti sa Trevor pod tlakom čoraz znepokojujúcejších udalostí postupne osobnostne rozpadáva a v snahe zachrániť sa mu napokon neostáva nič iné, než sa vydať po stopách neustále sa opakujúcich náznakov a symbolov, ktoré sa jeden za druhým vynárajú s každou scénou strhujúceho thrilleru The Machinist a ako návnada ho za zvukov mrazivej hudby lákajú čoraz hlbšie do útrob stupňujúcej sa paranoje a zničujúceho šialenstva, ktorému, ako sa zdá, je takmer nemožné uniknúť.
Trevor Reznik stojí pred otázkou, od ktorej závisí jeho príčetnosť, život, budúcnosť:
Ako sa prebudiť z nočnej mory, ak nedokáže zaspať?
