Späť v piatok, ideme do bábkového divadla. Napriek názvu, dnes sa bábky nekonajú. Zato kostýmy, tie majú svoj deň. Mladý režisér vzal do parády knižku pre deti s príznačným názvom Trip a nahodil ju do mierne hipíckeho hávu. Astík a Obík (čo sú mimochodom sivý a ružový pes) hľadajú vysnívaného Bieleho Tigra (čo je zhodou náhod chlapík celý v bielom s diskoguľou na hlave zadeľujúci štýlové tanečky a la Daft Punk), aby zahnali nudu. Cestou stretávajú bizarné postavičky ako napríklad poslednú suchozemskú rybu, ježka veriaceho, že je Elvis, dážďovku s okom v jednej a s ústami v druhej ruke či napríklad chorú, oranžovú vranu. V pozadí beží videoprojekcia občas až skrínsejvrovitého charakteru. Bavíme sa prenáramne.
Mierne odlišná situácia vládne medzi deťmi, z ktorých dve také menšie nezvládajú emocionálne výstupy hlavných hrdinov a s plačom sa dožadajú návratu domov. Je im vyhovené. My dospeláci ostávame až do konca a aplaudujeme napriek tušeniu, že režisér potešil viac známych realizačného štábu ako deti. Asi to bude tým, že sme tí známi. V jednom však máme jasno. Na detské predstavenia by sme mali chodiť častejšie.
O pár hodín neskôr v taxíku cestou k Andrejovi rozoberáme piatkovú fascináciu väčšiny (mladých) ľudí alkoholom, či už je cieľom ich pitiek nezáväzná bľabotacia konverzácia vysoko pominuteľného charakteru alebo len vidina možnej súlože. Taxikár pozoruhodného zjavu (veľký chlapisko v bomberi s centimetrovou medzierkou medzi zubami) sa z ničoho nič zapája do rozhovoru:
"To preto tým Arabom tak drbe, lebo u nich je zakázané piť alkohol. Potom sa nemóžu uvoľniť a sú z toho celí na nervy. No a potom tam majú tých šejkov, čo vlastnia všetku ropu a tí sa zasa boja, aby sa tí dole nenasrali a nezvrhli ich. Im sa preto náramne hodia Američania aj celý Západ, na nich sa môžu moslimovia vyzúriť koľko chcú. Hlavne, že oni sú v suchu. A potom sa tu deje, čo sa deje."
A my sa nestíhame čudovať, čo za politológa maskovaného za skína nás to vezie.
Sobota sa nesie v duchu onoho už spomínaného kŕča a maďarského animáku Distrikt! Pôvodne som chcel rozbehnúť oslavné chorály a mexickú vlnu okolo celého blogu, ale nakoniec som sa rozhodol skrátiť to len na suché odporúčanie: choďte na to. Na pohľad jednoduchá kombinácia 2D a 3D grafiky dokáže fakt divy, maďarský hip-hop a vôbec celá maďarčina dávajú filmu pre našinca groteskný šmrnc (bazmeg, fas, picsába a pod :), no a príbeh - nič pre zaťatých realistov. Nápad tínejdžerských potomkov súperiacich budapeštianskych gangov cestovať do praveku, aby tam pozabíjali kvantá mamutov, z mŕtvol ktorých potom tisícročiami vznikne ložisko ropy priamo pod ich barákom a oni ju budú ťažiť na dvore akoby sa nechumelilo, sterilnejšie povahy predsa len nemusia rozdýchať. A to už ani nehovorím o množstve nadsadeného násilia a vulgarity. Veď hovorím, že žranica :)
Nuž a koniec víkendu - to sa ťažko opisuje. Intenzívny polhodinový rozhovor s najopačnejším chlapom v galaxii aký ku mne vôbec existuje, mi dal pekne zabrať. Pri pohľade na jeho masívnu muskulatúru, zlovestnú fyziognómiu a oči, ktoré jasne naznačovali, že je pri akejkoľvek väčšej komunikatívnej chybe z mojej strany odhodlaný uviesť svoje hrozivé telo do protipohybu smerom k môjmu, asi o tretinu menšiemu, som bol nakoniec rád, že som prečkal tento neuveriteľný rozhovor v plnom zdraví. A hoci to bola fakt formatívna životná skúsenosť, do Metra už tak skoro nepôjdem. Ak vôbec. Vykúpenie z väznice Neveselý sbs-kár dúfam nebude mať pokračovanie :)
Tak, a to je všetko. To bol môj víkend. Vynechal som síce ešte nákup, požúrovú regeneráciu a vydarený nedeľný sex, ale o tom by ste predsa čítať nechceli. Veď to koniec koncov sami poznáte.
