Nezmar

Predpokladám, že v danej chvíli mi táto myšlienka pripadala krištálovo priezračná a že som sa veľmi pravdepodobne cítil byť na pokraji rozlúsknutia otázky života a vesmíru, respektíve nájdenia definitívnej filozofie, ktorá by vtesnaná do týchto pár slov dala konečne zmysel všetkému, čo robím. Bohužiaľ, dotyčná veta mi dnes pripadá už len ako pekná chujovina a na jej skytý, nepochybne hlboký zmysel som zabudol ako na smrť. Všetci vôbec nejako radi zabúdajú na smrť, všimnite si. Memento mori je so last century. Dnes už aj žiť je málo, nežiješ naplno, ako by si ani nežil. A tak sa snažím, dennodenne unikám smrti len o zlomky sekúnd.
No nie, vážne. Dnes som napríklad prebiehal cez cestu, peknú, širokú, frekventovanú. Keby že sa pri jej prebiehaní zdržím len o chvíľočku dlhšie, bang! z toho kamióna by ma zoškrabávali hádam týždeň. Ako však už mnoho krát predtým, aj dnes som pozrel smrti do tváre a zvíťazil som. Living on the edge - to je proste moje. A čo ma nezabije, to ma posilní. Som jednoducho nezmar.