Mravčí likér vzniká postupne. Najprv si cestou na Pohodu kúpite na pumpe v náhlom popude nemenovanú populárnu slovenskú liehovinu s vôňou borievok, veď festival, no ne?
Pomarančový džús, ktorý má po celé dva dni substituovať zdravý životný štýl, už máte dávno v taške. Po príchode na stanovisko džús v návale smädu otvoríte, položíte do čerstvo rozloženého stanu a na pár hodín sa vytratíte. Pri návrate a po zistení, že nemenovaná populárna slovenská liehovina teplom atrofovala do stavu až príliš zlučiteľného s pudom dávenia sa rozhodnete obe doposiaľ menované tekutiny premiešať, len aby ste zistili, že džús sa za tú dobu stal vychytenou destináciou mnohých to mravcov (čiernych, nie červených, za prípadnú nepresnosť chute ktorá by mohla vzniknúť zámenou oboch typov, neručím) V prvej chvíli prevláda znechutenie, niečo ako: Áaaargh ! (vyslovené mierne chrapľavým hlasom v klesajúcom tóne). Následne si ale človek povie: K*rvafix, keď môžu piť Mexičania drink s červom a ešte sa to považuje za cool, čo sú moji mravci nejakí horší? Taký dobre vyfermentovaný čierny mravec, to vám poviem, to je jedna báseň. S pomarančovým džúsom a borovičkou.
Mravčí likér. To je on. Pite to :))
