Ťažké umenie č.124

2

Jeden z mužov po nej hodil gombík čo si špeciálne pre túto príležitosť odtrhol a druhý výsmešne vyprskol: ''Hlupaňa!''
Očividne, no najmä uchoslyšne bol toho názoru, že nie je veľmi múdra.

3

Žena vykríkla: ''To som si presne mohla myslieť!''
a skočila tenkým, vysokým opätkom najbližšie stojacemu mužovi na nohu.
Muž, čo stál pri ňom, ju okamžite plesol spakruky po pečeni a ďalší ju kopol do päty.

4

Do miestnosti náhle vletel vták (čosi ako tetrov) a usadil sa na hlave plešatého muža.
Muža by som milerád nazval pánom, ale bohužiaľ, neprechovávam voči nemu dostatočnú úctu.

5

Iný muž, až doposiaľ sa schovávajúci za kvetinou, povedal:
'' Na hlave vám sedí komár, priateľko!''
a vtákomprisadnutý zneistel:
''Aký konár? Čo za konár?"
"Sám si homár, ty somár!'' pomyslel si zmätene.
Bol totiž takzvaný zmätočný typ človeka.

6

V tej chvíli sa mu vták vykadil priamo na plešinu a žena víťazoslávne zvrieskla:
''Ha! To máte za to, že ste sa chovali ako posledný chudák, pán Hlúbik!''
Zakvetinový dodal:
"Vysral sa vám na hlavu, priateľko, ten komár, čo som ho spomínal.
Zdá sa, milý pane, že stojíte akurát tak za hovno!"

6

V tej chvíli som sa zodvihol a šiel som.
Nebudem predsa počúvať, ako sa ponižujú cudzí ľudia.
To je nedôstojné.