Trilobity v Tripolise

Medzi nami, občas to robím. Lámem perá a niekedy aj ruky, tie však iba cez víkendy a len zlým ľuďom, väčšinou deťom a starcom. Nič veľké, taká bokovečka. Na môj vkus majú príliš veľa času a neustále si vynucujú pozornosť. To sa mi nepáči. Ako keby si mňa niekto všímal. Okrem toho, ľahko ich zbiť, slabí sú ako muchy.

Muchy, tie naopak nezabíjam nikdy. Otravujú život ostatným ľuďom, čo je len dobre. Držia ich v strehu a pomáhajú udržiavať primeranú úroveň znechutenia svetom. Človek si povie: "Načo je kurva taká mucha? Akurát tak sedáva po lajnách aby mi potom sadla na chlieb a infikovala ma niečím hnusným, kvôli čomu budem potom hodiny tróniť na hajzli. Smrť muchám!" A hneď by aj chuderku najradšej rozčapil na mastný fľak. Úprimne, nič ma viac nerozčúli ako ľudia, čo chcú byť neustále v pohode, takým mám sto chutí vopchať prsty do nosa, pretiahnuť im nozdry cez hlavu dozadu a prišpendliť ich na päty. Hej, to by bolo fér.

Ja som ináč veľmi férový človek. vždy keď ma chytí revízor, poviem mu: "To je dobre, že ste tu, už som takmer vystupoval a to som šiel zasa bez lístka, ja sviniar." A hneď si aj vytnem poriadne zaucho. Nato mi on vyrúbi pokutu a ja mu neskôr vyrúbem stromy pred domom, nech má pekný výhľad. Musíme si predsa pomáhať, ako hovorí stará včelia múdrosť.

Okrem iného, som tiež včelár, vždy som chcel byť včelár. Ten keď sa naserie, poženie na vás toľko robotníc i trúdov, že si zaručene pár dní nesadnete. Ani neľahnete. Najpravdepodobnejšie budete len stáť, točiť sa dokola a priať si, aby ste boli mŕtvi a aby vás známi prestali volať Michelin. Presne na to sú včely dobré, žiaden med a podobné sprostosti. Ten je akurát tak lepkavý a plný cukru, čo z neho raz-dva priberiete 15 kíl. A kto už dnes chce pribrať 15 kíl, že ano.