Poznatok: Nespať celú noc i nasledujúci deň dá jednému nadhľad a príjemnú schopnosť odlíšiť podstatné od nepodstatného v takej miere, až by sa jeden divil.
Fakt, že sa jeden sa napriek všetkému nediví, sa dá pripísať na vrub iného faktu a to konkrétne toho, že jeden už daný stav pozná, keďže sa do neho so železnou pravidelnosťou, hoci nechtiac, vlastným pričinením dostáva.
Funguje to jednoducho:
Myseľ, vydrancovaná búrlivou nočnou duševnou aktivitou (rozumej prekladom - o tom, prečo si ho jeden ako vždy nechal na poslednú chvíľu, sa dnes ale baviť nebudeme) sa po jeho zdárnom ukončení o 5 minút 12 prepne do úsporného režimu obhospodarujúceho len skutočne nepostrádateľné činnosti poväčšinou zmyslového a pohybového ústrojenstva + nejakú tú nevyhnutnú lenivú komunikáciu. Nepodstatné záležitosti sú mozgovými colnými orgánmi nemilosrdne zamietnuté a bezodkladne poslané späť, odkiaľ prišli. Alebo, ako vraví plagát na zastavke autobusu oproti nášmu domu:
no bullshit.
žiadni starí fotri :)
bez kecov.
A jednému zrazu napadne: Prečo, aby som k životu zaujal ten správny I don't give a fuck postoj, musím byť totálne grogy?
How intriguing, Mr.Data, how intriguing..
