Ako je známe, kosce nie sú u ľudí za veľkých krásavcov. Nevzhľadné sa im zdajú, tak je to. Sotva niekde jedného zočia, v okamihu ich popadne túžba rozpučiť krehkého neboráka. Aspoň mu odtrhnúť nejakú tú nožičku, dve.
Preto kosec sníva o tom, aké by to bolo, mať tak zo 3 metre a mstiť sa ľuďom za všetky príkoria spáchané na koscoch. To by sa z neho hneď všetci dosrali, s prepáčením za výraz. Bol by hrdinom ako vystrihnutým z hororového filmu.
Kosconátor.
Sa vracia.
Big Fuckin Return of the SuperHarvestman!
A vraj že na veľkosti nezáleží.
Presne naopak! smeje sa kosec na plné vzdušnice
(v žiadnom prípade nie pľúcne vaky, tie majú pavúky a ako vieme, kosce nie sú pavúky!!!).
Čím väčšie, tým lepšie! skrytý v kríčí kričí v kŕči.
XXXL!
Je to však trpký smiech, pretože kosec vie, že nakoniec je predsa len on tým malým, čo ho nakoniec novinami pričapia o stenu.
A že od vysnívaných 3-och metrov ho delia, čuduj sa svete, takmer 3 metre.
Byť koscom nie je med lízať.
Opusťme teraz na chvíľu kosca-hmyz a venujme sa koscovi-človeku.
Kosec-človek nerobil nič na svete radšej, než kosil. Teda, možno trochu radšej programoval pre Linux, krasokorčuľoval, vyrábal ikebany, venoval sa podvojnému účtovníctvu a včelárčil. A aby som nezabudol, v peknom počasí lietal na rogale.
No, zdá sa, že o dosť viac vecí robil radšej než len kosil, predsa však, bol koscom telom i dušou, tomu verte. Miestne družstvo už dávno popredalo kombajny. Keď sa totiž kosec rozkokosil, lány pred ním líhali ako nedočkavé milenky a on sa ich zmocňoval širokými šmahmi svojej pekelne nabrúsenej kosy. Stohy sa kopili, poľnohospodári si mädlili ruky nad ušetrenými peniazmi a kosec-človek bol šťastný práve tak, ako by bol šťastný kosec-hmyz, keby mal 3 metre. To všetko sa však malo zmeniť, už čoskoro.
Jedného dňa, keď kosec-človek kosil, mu totiž ... (dokončenie tu)
